[i]Zvláštny názov ešte zvláštnejšej hry o ktorej sa ťažko dá povedať, či je hitom alebo sklamaním. Ani jedno totiž nie je úplne výstižné. Rovnako ako pri Killer 7, túto hru budete buď milovať alebo nenávidieť, ale v úplne inom zmysle, než tomu bolo u spomínaného Killer 7 (LINK(http://www.gamesport.cz/-retro-killer-7;retro na Killer 7 nájdete tu)). Detektívna fantasy adventúra je odhodlaná vtiahnuť vás do svojho príbehu. Pripravte sa na tajomstvo, ktoré sa ukrýva v svete, medzi životom a smrťou. [/i]
*1*
[b]Ellen a Keats vo svete mŕtvych[/b]
Keďže príbeh je podľa môjho názoru najsilnejšiou zložkou hry, tak nezaškodí sa mu chvíľu venovať. Folklore vám ponúka dve hrateľné postavy, za ktoré hráte v tom istom svete, obe postavy sa budú stretávať a niektoré vaše rozhodnutia budú mierne ovplyvňovať cestu druhej postavy, po ktorej sa bude musieť vydať. Hra je rozdelená na kapitoly, pričom každá postava má svoje vlastné kapitoly. Obe sa pohybujú v tých istých svetoch, vymieňajú si informácie a najlepšie je samozrejme hrať za obe postupne, teda akonáhle prejdete za jedného jednu kapitolu, tak je najlepšie prejsť tú istú kapitolu aj za druhého, aby ste si dali dokopy všetky informácie, ktoré sú dosť podstatné na pochopenie celého príbehu. Navyše celé je to aj zaujímavejšie a napínavejšie, keď tie postavy pravidelne striedate. Dej sa točí okolo tajomnej dedinky menom Doolin, kam sa obe naše postavy dostanú z rôznych príčin. Prvou hrateľnou postavou je Ellen, ktorá sa zberá do Doolinu na základe listu, ktorý bol podpísaný jej matkou, ktorú naposledy videla pred sedemnástimi rokmi (teraz má Ellen okolo 20 rokov). Druhá hrateľná postava je Keats, ten je reportér pre magazín Unknown Realms (nepoznané sféry), neznáma žena mu zavolá s prosbou o pomoc. Tá neznáma má totiž strach, že ju zabije faery (v preklade víla, ale nebral by som to v tomto prípade doslovne) a tak Keats sa vydáva do dedinky Doolin v nádeji, že nielen tej žene pomôže, ale že aj napíše poriadny príbeh. Obe postavy však netušia, čo všetko táto tajomná dedina skrýva…
*2*
[b]Čím ďaľej, tým viac sa príbeh zamotáva[/b]
V ten ďeň, keď sa obe hrateľné postavy dostanú do už spomínanej dediny je druhý november, teda sviatok zvaný Samhain. Podľa povier, práve vtedy sa dá tak, ako každý rok navštíviť svet mŕtvych. Čo sa však zdalo ako povera sa časom mení na skutočnosť… Ellen sa dostáva na útes, kde nachádza zahalenú ženskú postavu, ktorá sedí na okraji toho útese. Ellen sa s ňou snaží hovoriť vo viere, že je to jej matka, keď v tom sa zjaví aj Keats, ktorý zase verí, že daná žena je tá, ktorá mu telefonovala. Než to však stihnú zistiť, telo tajomnej ženy padá dolu z útesu. Tá žena už totiž bola mŕtva, čo však nie je ojedinelý prípad v dedine Doolin. S vraždami sa akoby roztrhlo vrece a to práve v dobe, keď sa obe naše postavy objavili na scéne. Každopádne Ellen v noci vytiahne neznámy hlas z postele a naviguje ju do miestnej krčmi, ktorá je kupodivu otvorená veľmi neskoro. Miesto ľudí v nej naša hrdinka nachádza stvorenia zvané Folks, ktoré jej ukážu cestu do sveta mŕtvych a urobia z nej Messengera, teda sprostredkovateľa medzi svetom živých a mŕtvych. Ellen získala Cloak (taký špeciálny plášť) čo jej umožňuje sa nielen kedykoľvek vracať do sveta mŕtvych aj mimo sviatku Samhain, ale dáva jej aj moc ukoristiť duše Folkov a tie následne využívať v boji. Keats bol tiež odvedený do tej istej krčmi a mal podobný zážitok, ale do sveta mŕtvych ho odviedol iný Folk a náš hrdina získal schopnosť dočasne sa premeniť na démona (a potom má samozrejme rovnakú schopnosť pohlcovať duše Folkov, ako Ellen, ale nemá Cloak). No a keďže Ellen ženie dopredu túžba za poznaním svojej minulosti a Keatsa zasa dobrý príbeh, obaja sa vydávajú na dlhú cestu skúmania tajov sveta medzi životom a smrťou.
*3*
[b]Dve postavy = odlišnosti v hrateľnosti[/b]
Preberme si najprv hrateľnosť za Ellen. Voľne sa pohybujete svetom mŕtvych, rozprávate sa s postavami, ktoré vám všemožne pomáhajú. V danom svete sú však agresívne stvorenia – Folks, ktoré útočia bez známky zaváhania a tak vám nezostáva nič iné, len využívať svojich vlastných Folkov do boja proti nepriateľom. Akonáhle ste nepriateľa dostatočne zbili, objaví sa jeho duša nad jeho hlavou, to je symbol, že si danú dušu môžete ukoristiť a potom daného Folka budete môcť používať v boji. Niektoré duše sa však budú vzpierať a tak prijde na rôzne minihry. Duše ukorisťujete prudkým pohybom SIXAXIS-u vďaka motion controlleru. Ak však duša bojuje, budete musieť prispôsobiť pohyby SIXAXIS-u minihre. Napríklad, budú duše sfarbené namodro, tie treba nakláňaním ovládača doľava a doprava riadne omlátiť o zem, aby ste ich po krátkom boji donútili vzdať sa a vziať si ich. Pri iných dušiach, ktoré sú sfarbené nažlto zas budete musieť nájsť rovnováhu, keď ju nájdete, bude sa naplňovať špeciálny health bar, ak ho naplníte, duša môže byť ukoristená. Takýchto minihier je viac, ale nebude ich všetky rozpisovať. V hre narazíte aj na rôzne rozbiteľné predmety, v ktorých môžete nájsť užitočné veci od lekárničiek po predmety, ktoré budú upgradovať vašich Folkov, zdokonalovať ich silu a techniku. A tým budete silnejší aj vy. Každá postava (Ellen aj Keats) keď naberie dostatočný počet experience (zkúsenostných bodov) sa automaticky upgradne, zväčší sa vám úroveň života i takej modrej energie, ktorá sa míňa používaním Folkov a dopĺňa sa automaticky po istom čase.
*4*
Taktiež počas prechádzania svetov narazíte aj na kvetiny, ktoré slúžia jednak ako checkpoint (keď zomriete, pôjdete zas od tej kvetiny), potom aj ako save point, taktiež medzi kvetinami v jednom svete môžete cestovať (to aby ste stále dookola nemuseli behať svetom, keď ste už niekde boli a potrebujete sa tam vrátiť) a keďže hovoríme stále o Ellen, tak ona si tam môže meniť svoj Cloak za iný, pričom každý má špecifické schopnosti (robí vás napríklad imúnnymi voči niektorým abnormálnym stavom). V celej hre je niekoľko svetov mŕtvych, pričom v každom z nich je aj špecifický boss zvaný Folklore, ktorého treba poraziť, aby ste sa mohli stretnúť s mŕtvymi (funguje to asi takto, keď ste ešte v dedine Doolin, tak najprv musíte získať memento zosnulého, potom ho v noci obetovať na špeciálnom mieste a tým sa vám otvorí cesta do sveta mŕtvych, kde následne môžete daného zosnulého vyhľadať). Folklore je zložený z najsilnejších emócií, ktoré vznikli pri smrti rôznych ľudí, ale aj keď je Folklore veľmi ťažký na zdolanie, pretože je dosť imúnny voči väčšine Folkov, tak zdolať sa dá a nápovedou vám bude kniha, ktorú získate v každom svete mŕtvych. Cestou takýmito svetmi budete do knihy dopĺňať strany, na ktorých sú tipy ako na ktoré stvorenie treba ísť a to vrátane bossa. Kniha je písaná formou obrázkov, čiže niekdy bude ťažšie identifikovať, čo autor chcel daným obrázkom povedať, ale pri troche snahe sa dá na všetko prísť.
*5*
Keats je na tom dosť podobne ako Ellen, tiež sa bude zdokonalovať, jeho Folkovia budú silnieť, taktiež budete prechádzať tými istými prostrediami ako Ellen až na to, že na svojej ceste narazíte na nové informácie a na nových Folkov. Takisto aj taktika na Folklore bude trocha iná, ale deja vu sa vyhnúť jednoducho takýmito drobnými obmenami nedá. Každopádne každým svetom sa dá ísť viac než jednou cestou, takže nikto vás nebude nútiť, aby ste išli 2x navlas rovnakým prostredím. Jediná vec, v ktorej je hranie za Keatsa špecifické je jeho menenie na démona. Keats má špeciálny health bar, ktorý sa napĺňa pohltením duší Folkov, akonáhle je naplnený, môžete sa dočasne zmeniť na démona, vtedy budete oveľa silnejší, trocha rýchlejší, ale hlavne nezraniteľný. Je to príjemné osvieženie a aj vďaka tomu budete za Keatsa hrať v podstate rovnako radi ako za Ellen, ktorej výhodou oproti Keatsovi je už spomínaný Cloak. Pokiaľ ide o samotnú hrateľnosť, tak sú v nej drobné chyby. Automatické zameriavanie skôr či neskôr budete používať (i keď vás hra do toho vyslovene nenúti), ale nie vždy si zameriate Folka, ktorého chcete a hlavne pri Folklorovi je automatické zameriavanie nepoužiteľné, lebo každý boss sa skladá z viacerých zničiteľných častí a každá z nich sa dá zamerať. No a s Folklorom treba bojovať veľmi rýchlo a tak bude hlavne zo začiatku problém zapínať a vypnínať v tej rýchlosti automatické zameriavanie (pretože v niektorých konkrétnych prípadoch sa hodí toto zameriavanie, inokedy zase nie). Našťastie je to len otázka zvyku a cviku.
*6*
[b]Vedľajšie úlohy[/b]
Aby vás hra surovo nenútila do hlavného príbehu, časom sa vyskytnú Questy, čo sú v podstate také láskavosti rôznym postavám v hre. Funguje to tak, že si prídete do baru po jeden z prístupných Questov, tie však nemusíte zobrať ak nechcete, ale máte za ne potom nejakú odmenu a hlavne sú aj vcelku zábavné. No a časom na PS Store by mali pribudnúť stiahnuteľné Questy, čiže aj po dohratí hry bude stále čo robiť. Takto spoznáte nové postavy, nové príbehy či rôzne detaily, ktoré by ste sa inak ani nemuseli dozvedieť. Nie sú to žiadne podstatné informácie, každopádne zaujať dokážu. To predlžuje celkovú hraciu dobu, ktorá aj bez toho nie je vôbec zlá. Grafikou hra nie je to najlepšie, čo sa dá na PS3 vidieť, ale rozhodne to neurazí, animácie sú pekné, detaily sú dosť kvalitné, hudba je tiež fajn, proste v tejto oblasti výraznejšie chyby nenájdete. AI-čka nepriateľov je síce trocha obmedzená, ale vie aj naštvať svojou doslova prefíkanosťou. Občas ma ale štvalo, že som bojoval s dušou nepriateľov a druhý nepriateľ na mňa zaútočil, čím prerušil nadobro minihru boja s dušou a musel som začal úplne odznova s touto minihrou, čo ma stálo nielen trocha energie a vynaliezavosti, ale aj slušnú dávku nervov. Ale na to sa tiež dá zvyknúť.
*7*
[b]Koniec[/b]
Je ťažké urobiť záver za touto hrou, pretože ak vás príbeh až tak príliš na hrách nezaujíma, tak ťažko povedať, či prehliadnete všetky chyby, ktoré hra má. Na druhú stranu, keď si na príbeh potrpíte, tak na Folklore nedáte dopustiť, doslova vás táto hra na nejaký čas úplne pohltí a len tak vás nepustí. Plus keď budete chcieť na chvíľku vypnúť od hlavného príbehu, tak sú k dispozícií spomínané questy, taktiež môžete len tak chodiť už otvorenými svetmi, zbierať nových Folkov a zdokonalovať sa. Jednoducho, ak máte radi silný príbeh, tak si kľudne pripočítajte k hodnoteniu dobrých 5%, ak nie, tak si radšej minimálne 14% odrátajte. Folklore vás buď vtiahne do deja alebo vás len ľahšie zabaví, mňa si hra získala, takže ja mám jasno a vy?