Nintendo
Keď spoločnosť Nintendo pár rokov dozadu po prvý krát predstavila svoju novú platformu menom Wii, celý svet začal riešiť jej nízke hw možnosti oproti konkurencii a tento fakt, sa do dnes so strojom Wii nesie ako smrad za fekálnym automobilom. Rozumný hráč si dokáže uvedomiť pravú podstatu hry ako takej, avšak ten menej tolerantný k ústupkom radšej razí cestu agresie a nenávisti k niečomu čoho sa prirodzene bojí. Čo je ale podstatné pre Nintendo Wii ako také, je fakt, že za tvrdou prácou môžu a nakoniec aj stoja kvalitné výsledky nielen po stránke hratelnosťi, ktorú logicky uprednostňuje majiteľ súčasných konzol od Big „N“ ale aj po stránke vizuálnej. Jednou zo súčasných top hier, čo do artu je bezpochyby projekt menom The Conduit, ktorého sprevádza pozornosť verejnosti už od jej ohlásenia dva roky dozadu. High Voltage vtedy ešte bez akejkoľvek podpory vydavateľa ukázala naozaj peknú grafickú stránku exkluzívne pre Wii a netrvalo to ani príliš dlho a spoločnosť SEGA nezaváhala a rozhodla sa investovať financie do FPS, na ktorý práve čítate aktuálnu recenziu serveru nintendo-gen. Očakávania boli obrovské a ak vás zaujíma či sa nakoniec dočkali aj svojho reálneho naplnenia, ostaňte verný tomuto textu.

The Conduit je klasická FPS hra, ktorá by sa na ostatných platformách stratila v šedom priemere, avšak práve jej skladba šitá na mieru Wii, ju v konečnom dôsledku povyšuje do roviny originálneho a predovšetkým atmosférou nabitého diela. Príbeh hry ako aj okolitá stavba je zasadený do futuristického budúcna Ameriky, kde zem nielen na západe, čelí útoku neznámej mimozemskej rasy s masívnou silou. Vaše meno je Michael Ford a ste členom tajnej operačnej bunky USA vlády. Počas útoku vás hra bude niesť presnými inštrukciami kde je nutné sa vydať a ak ste už niekedy videli seriál či film s predlohou Mission Impossible, nič vás ani tu neprekvapí. Americký prezident je v ohrození a keďže prvý level je ústredným dejom samotnej invázie, hra vás s celým problémom oboznámi aj formou pohľadu do minulosti a to konkrétne posunutím o 5 dní vzad. Týmto delením budete ako hráč krok po kroku odhaľovať obrovskú konšpiráciu ktorá má ďaleko väčší význam než len útok inej rasy na zem. Do všetkého sa bude pliesť terorizmus zeme a neočakávané zvraty z vlastných radov organizácie. Bez toho aby som vám tu prezradil podstatné nosníky príbehu, stačí len ak poviem: že aj cez banálnu zápletku ktorú poznáme z nekonečno krát, vás dej nebude nudiť ani náhodou.

Od príbehu ale rovno skočme do artiklu, ktorý oddeľuje túto FPS hru od tých bežných na iných strojoch. Ako vás už asi napadlo, tak narážam na ovládanie, ktoré je u všetkých Wii hier s týmto zameraním podstatne intuitívnejšie než na bežnom pade a inak tomu nieje ani tu. Hra vám ponúka naozaj obrovské možnosti v nastaveniach ovládania a doporučujem vám, sa s nimi zoznámiť hneď na začiatku a všetko si nastaviť podľa vlastných chutí a požiadaviek. Od rozloženia ikoniek statusu ako power, zbrane či munícia si môžete nastaviť citlivosť pohybu remote a nunchuku, rozsah damage modelu na súpera, rozloženia aktívnych tlačítiek presne podľa seba a veľa veľa ďalšieho čo vás len napadne. Následne vám už nebude nič brániť v tom, pustiť sa do hrania The Conduit. Základným konceptom je logicky hore popísaný singl, ktorý vám síce nezaberie nejako prehnanú hraciu dobu, 6 až 10 hodín podľa obtiažnosti počas niekoľkých levelov, ale samotný dizajn lokácií už bude posúvať vašu hladnú ruku stále a stále smerom dopredu. A kam že sa to ako agent vlastne pozriete?! Letisko, tunel, kanále či podzemia ale aj Biely Dom ako sídlo Amerického prezidenta či horiace ulice na známych bulvároch. Keďže sa jedná o rok zasadený do future časovej osy, Michael disponuje okrem kvalitnej výzbroje aj pár vylepšeniami, ktoré opäť pasujú The Conduit do inej sféry hrania.

S hrou sa bude už navždy spojovať takzvaný artefakt ASE (All Seeing Eye). Táto pozoruhodná vecička, dokáže naozaj veľké veci a okrem toho, že vám jej použitie pomôže v hľadaní tajných miestností, dokáže tak isto určiť tú správnu cestu či otvoriť zdanlivo nepriestupné dvere. Práve s ASE dostanete možnosť si navýšiť dobu hrania. Každý jeden z levelov totiž obsahuje desať tajných diskov s materiálnymi a jedine s ASE, ste schopný ich všetky skompletizovať. Nebojte sa ale, že by to bolo až také zložité hľadanie, stačí ak ste pár metrov od disku a samotné „oko“ vám dá zvukový signál, že je niečo na blízku čo treba preskúmať. FPS hra bez poriadneho arzenálu, to by bolo hodne smutné hranie. The Conduit našťastie týmto netrpí a aj keď je jeho výzbroj a predovšetkým počet zbraní dosť nízky, ich zameranie sa naopak vracia v perfektnom spracovaní. V hre na vás budú čakať tri tipy špeciálnych zbraní. Ľudské (tak ako ich poznáme dnes), Mimozemské (naozaj bizarné kúsky, ktorých účinnosť je ale hodne vysoko) a nakoniec Zbrane sprisahania či terorizmu (ich razancia je jednoznačne na prvom mieste a sú to práve tie zbrane, ktoré budete nachádzať po objavení tajných miestností na mape. Raketomet, brokovnica, samopal s ďalekohľadom, granáty rôzneho druhu (tie sa v hre intuitívne vrhajú pohybom ruky v ktorej držíte nunchuk), ručné kolty a veľa veľa ďalšieho.

Je načase prestať chodiť okolo horúcej kaše a začať sa venovať onej grafickej stránke hry. Dokázali chlapci z High Voltage naplniť predstavy: najkrajšej hry na Wii?! Tento titul rozhodne nebude patriť The Conduit a to aj napriek tomu, že sa jedná o vysoko kvalitnú prácu čo do grafickej stránky. Lokácie ako vesmírna ihla v pozadí horiaceho mesta, či útočiace mimozemské lode a obrovské pavúky z neba, sú spracované naozaj úžasne ale o to viac si potom začnete všímať tých malých a ťažko neviditeľných chýb. Interiéry a koncept tejto FPS sú navrhnuté viac ako kvalitne ale ak by som mal súdiť spracovanie bojov (ktoré sa väčšine opakujú v jednej forme: choď, skry sa a zase choď a strieľaj) tak tu musím The Conduit pomerne zvoziť, keďže je to naozaj zase len FPS hra ktorá tu už bola a zase aj bude veľa krát. Verím ale, že tieto veci si tvorcovia zobrali k srdcu a ich ďalšia hra bude zase o niečo vyzretejšia a dočkáme sa aj väčšieho prekvapenia nejakou originálnou záležitosťou. Dosť ma mrzí, že práve tie oddychové časti tejto hry, kde hľadáte cestu ďalej pomocou ASE, sú až príliš jednoduché a banálne. Chcelo to viac zapojiť mozog do hry a tým by sa aj samotná hratelnosť zvýšila diametrálne hore. Na samotný záver recenzie som si nechal modus, ktorý bol ešte pred vydaním pasovaný do role náhradníka za klenoty ako Golden Eye 64 či Perfect Dark 64. Reč je o moduse multiplayer.

Na moje sklamanie, však serveri zatiaľ bežia viac ako žalostne a aj keď ste pripojený v hre, nestačíte sa diviť ako niektorí hráči berú slov férovosť priamo v praxi. Tvorcovia pre nás rozhodne pripravili kvalitné moduse pre 13 hráčov so 7 mapami a 15 zbraňami ale čo už hrubo nedomysleli, je prevencia proti takzvaných: cheaterom či podvodníkom. Je teda bežnou praxou, že akonáhle niekoho na mape zazriete a stihnete do neho vysypať celí zásobník, on sa na vaše prekvapenie nerozletí na kúsky ale stihne ku vám pribehnúť a vyfackať vás na smrť. Tento dôvod však eliminuje jednoduché súkromné hry, do ktorých ale potrebujeme hráčov. Preto stále čakám na záujem hrať ligu u nás na stránke pretože si do budúcna môžeme užiť The Conduit aj ako kamaráti cez online. Záverom: táto FPS hra je jednoznačne súčasná hit produkcia na Wii a aj keď disponuje radou klasických chýb, jej hratelnosť ide ruku v ruke s dobrou atmosférou a mojim konečným hodnotením. Ďakujem za pozornosť.