White Knight Chronicles - recenze

White Knight Chronicles je ďalším z rady PS3 only titulov, ktorý má, ako inak, nalákať nových hráčov ku kúpe tejto mašinky a pôvodných hráčov utvrdiť v názore, že kúpa konzoly od Sony bola tým najlepším riešením. Nie však každý nový prírastok je rovnako kvalitný, ako boli a sú už osvedčené tituly typu Little Big Planet, Killzone 2, God of War 3 či napríklad Heavy Rain. Niekedy sa jednoducho nájde aj v radoch only titulov slabší kúsok. Jedným z nich je aj práve spomínaný White Knight Chronicles, ktorý teda nie je tou najvhodnejšou alternatívou pri výbere dobrého RPG-čka pre PS3, ale má aj svoje svetlé stránky.

Na prvý pohľad sa tento titul javí byť akousi variáciou hrateľnosti Final Fantasy XII, ktorá bola svojho času pre sériu prelomová a vysoko zábavná. Ako to býva zvykom, požičiavanie nápadov medzi titulmi je bežné a hráči sa na tento jav nehnevajú, pokiaľ je spracovaný dostatočne dobre. Hrateľnostne však White Knight Chronicles má svoje rezervy. Tak napríklad, hneď vám na úvod hra dovolí vytvoriť si vlastnú postavu, čo v dnešnej dobe ponúka značná časť populárnych RPG-čiek. Aký má však pre hlavný príbeh zmysel vytvoriť si vlastnú postavu len čo sa výzoru a hlasu týka, ak nemá v príbehu výraznejšie postavenie (v online režime je prítomnosť vytvorenej postavy opodstatnená)? V podstate hra vám umožní vytvoriť si postavičku, ktorá bude tíško sekundovať hlavnému hrdinovi Leonardovi, počas videosekvencii bude mlčať, prípadne prikývne hlavou a v príbehu nebude zastávať žiadnu významnú úlohu. Inými slovami jej prítomnosť je temer úplne zbytočná, v boji sa však posila zíde. Pokiaľ ide o boj, ten je real-timeový, pričom tak, ako v FFXII, si musíte na možnosť zaútočiť počkať. V momente, kedy sa dostane na vás rada, smiete realizovať ktorýkoľvek z dostupných útokov, pričom zaujímavosťou je, že si smiete vytvárať vlastné kombá a následne ich samozrejme aj využívať v boji. Ostatné útoky si treba odomknúť výmenou za body, ktoré získavate v určitom počte za každý vyšší level, ktorý postava nadobudne bojovaním. Takto si postupom času môžete odomknúť kúzla či rôzne bojové pohyby pre všemožné zbrane, ktoré sa v hre dajú kúpiť. Problémom však je, že tento systém je hlavne spočiatku extrémne zdĺhavý a pri troch postavách tak väčšinu času budete tráviť nad otváraním nových schopností a zaraďovaním ich do používania namiesto reálneho hrania.

Hoci sa boja môžu zúčastniť až tri postavy, ovládate priamo vždy len jednu. U ostatných si smiete nastaviť stratégiu boja a síce či majú reagovať ako chcú, alebo či majú byť agresívni, konzervatívni alebo či sa majú zameriavať na liečenie ostatných postáv. Ktorú postavu budete priamo ovládať závisí vo väčšine prípadov od vás, iba v niektorých momentoch vám hra postavu s pozície príbehu určí. Postupne sa dostávame k najzávažnejšej chybe hry v rámci hrateľnosti. Všetko dosiaľ vymenované bolo viac-menej prekonateľné a nemuselo výraznejšie negatívne vplývať na celkový dojem z hry, avšak stačí jediný výraznejší detail a hra vás môže začať hnevať. Rovnako, ako v FFXII, pokiaľ máte v ruke meč (alebo inú zbraň na blízko) a dostanete sa na ťah, musíte prísť k nepriateľovi dostatočne blízko, aby ste útok mečom mohli uskutočniť. To je samozrejme logické a správne za predpokladu, že pre nepriateľa platia rovnaké pravidlá. Súper či už použije útok na blízko alebo na diaľku, vás vždy trafí (okrem momentov, kedy postava útok náhodne vyblokuje) a to nezávisle od toho, ako ďaleko od vás stojí. Inými slovami, súper môže od vás stáť hoci aj 10 metrov a jediným švihnutím meča pred seba vám spôsobí ujmu na zdraví. Takže zatiaľ čo v FFXII ste sa logicky snažili udržať si vzdialenosť od nepriateľa do doby, než budete môcť zaútočiť, vo White Knight Chronicles sa to neoplatí. Ba čo viac, ak si budete držať od nepriateľa odstup, sami si poškodíte, pretože keď príde čas zaútočiť, budete musieť najprv k nemu dobehnúť, čím stratíte čas navyše.

Zmienená chyba je naozaj obrovská a zišlo by sa ju vychytať nejakým rozumným update-om, ale hranie výraznejšie nesťažuje. Hra je totiž celkom jednoduchá, ak si správne nastavíte stratégiu boja spolubojovníkov a ak budete rozumne útočiť aj vy, tak vám v zásade nič zlé nehrozí. Príbehovo je White Knight Chronicles na slabšej úrovni než jeho očividná konkurencia v podobe Final Fantasy. Zápletka sa točí okolo dvoch znepriatelených kráľovstiev, ktoré chcú uzavrieť raz a navždy mier. Tieto plány sú však prekazené zlým generálom, ktorý unesie princeznú Cisnu a zabije oboch kráľov. Predtým než uspeje, princezná umožní mladému chlapcovi Leonardovi získať schopnosť ovládať nadľudskú silu bieleho rytiera. Biely rytier je legendou dávnych predkov, pričom poskytuje svojmu nositeľovi veľkú silu, odolnosť a jednoducho nadštandardné výhody v boji. Vďaka tomu aj výrazne silnejší a väčší nepriatelia, rovnako ako aj gigantický bossovia, nie sú až takým veľkým problémom. Rovnako ako pri využívaní špeciálnych útokov, aj premena na bieleho rytiera si vyžaduje minutie tzv. Action Chipsov (AC), ktoré získavate za zabitie protivníkov či len tak za boj. Biely rytier sa vyznačuje vysokým vzrastom a potrebou míňania Magic Pointov (MP) a to na akékoľvek útoky. Pokiaľ biely rytier padne v boji, alebo pokiaľ sa vám minú MP, vrátite sa späť do pôvodného stavu – k hrdinovi hry Leonardovi. Niekedy sa vám však môže stať, že jednoducho nebudete mať dostatok AC na trasformáciu a predsa budete nútení bojovať s bossom či prerastenou potvorou. V takých prípadoch je hra rozumná a hoci vám to dá viac úsilia a zaberie vám to viac času, máte šancu netvora skoliť.

Okrem bojovania, posúvania sa v príbehu či nakupovania a upgradovania svojho vybavenia, vám hra umožňuje spojiť sily s kamarátmi online. Táto možnosť však nezahŕňa spoluprácu na príbehovej línii, môžete tak s kamarátmi plniť „len“ vedľajšie úlohy a tak získavať skúsenostné body, nové veci či peniaze. Prináša to značné oživenie do hry, ktorá vo svojej podstate nie je vôbec zlá a človeka dokáže pobaviť, avšak má minimálne jednu výraznú chybu v hrateľnosti. Dokonca aj grafické spracovanie nie je na zahodenie a hoci nejde o niečo vyslovene skvostné, je až prekvapivé vidieť v RPG-čku hojdajúce sa konáre vo vetre a podobne. Miera detailov pohyb prostredím viditeľne spríjemňuje. Možno ešte ako jednu dodatočnú výhradu možno uviesť nezapauzovanie hry pri manipulácii so štatistikami. Keď si chcete zameniť bojové pohyby alebo ak chcete odomknúť nové schopnosti, hra stále v pozadí beží a teda najprv treba súboj dokončiť a až potom sa môžete beztrestne venovať takejto činnosti.

White Knight Chronicles mohol byť výbornou hrou a ďalším parádnym PS3 only titulom, nebyť minimálne jednej veľmi výraznej chyby v hrateľnosti. Nápady mu totiž zďaleka nechýbajú, možno nemá najpútavejší príbeh, ale to bohato vynahradí svojou zábavnosťou. Hra by bola však podstatne zábavnejšou, keby rovnaké pravidlá v boji platili pre vás i pre nepriateľov, čo by sa podľa môjho názoru pri troške dobrej vôle dalo napraviť šikovným update-om. Za predpokladu, že ste už prešli Final Fantasy XIII a hľadáte niečo podobné aj keď nie v rovnakej kvalite, White Knight Chronicles stojí za zváženie. V opačnom prípade dajte radšej prednosť Final Fantasy.