Thalion: Another Sun - novinky

Metalová hudba je momentálne na vzostupe. Aspoň na západe Európy, kam sa šíri hudobná mánia zo severských krajín, kde sa metalové skupiny dostali až do pozície hitových, a zanecháva tu stopy. Skupiny ako "severskí" Nightwish alebo "západní" Within Temptation sa aj v Čechách a na Slovensku dostali alebo dostávajú do povedomia i tých diskofilnejších poslucháčov. Možno aj koncerty týchto skupín po celom svete spôsobilo, že za posledných hm, desať rokov vzniklo mnoho nových kapiel po celom svete a obzvlášť v Južnej Amerike. Odtiaľ, konkrétne z brazílskeho Sao Paula, pochádza u nás neznáma kapela Thalion. Kapela ale nemá nič s ich rodákmi, dobre známou Sepulturou. Ich hudba ide od progresívneho metalu ako Dream Theater k typickému melodickému poweru skupín ako Sonata Arctica. Tvorí ju päť skutočne mladých hudobníkov, posúďte sami - najstarší, gitarista Fabio Toledo Russo, ináč aj autor skladieb, má 22, zatiaľčo ozdoba kapely, speváčka Maria Alexandra Liambos Mura, len 18 rokov! Táto mladá brazílska pätica je pre mňa teda riadnym šokom. Nie je zvykom, aby skupina s tak málo skúsenosťami dokázala po troch rokoch od založenia vydať album ako je tento. Lebo tento ich debut, Another Sun, zvládli viac než dobre. Je jasné, že skupina nemala núdzu o peniaze. Jednoducho by mohli byť akokoľvek dobrí, bez prachov by sa ďaleko nedostali. A títo majú za sebou niekoho fakt silného, lebo inak by si k nahrávaniu nemohli prizvať také mená ako domáci Andre Matos a hlavne Michael Kiske, metalová ikona, bývalý spevák legendy medzi skupinami Helloween! O produkciu sa navyše postaral skúsený Philip Colodetti, ktorý mal pod palcom aj albumy skupín Shaman, Kamelot i Rhapsody. Na CD nájdete 10 skladieb. Začína sa typickým symfonickým introm, po ktorom prichádza prvá rýchla, energiou nabitá vec Follow The Way. Už v nej je počuť, že títo chlapci to naozaj vedia! Od typického kvalitného progresévnejšieho power metalu sa líši hlavne čistým hlasom Alexandry, aký majú skôr speváčky z gothic metalových skupín typu Within Temptation, Theatre of Tragedy či Xandria. Možno by sa sem hodil klasický mužský vokál, ale to je vec názoru. Po tejto energickej sprche nasleduje jedna z najlepších - Show Me The Answers pomalým úvodom a následným zrýchlením s trocha agresívnejším spevom speváčky, čo sa ešte viackrát zopakuje. Štvorka Wait For Tomorrow je takmer typickou pomalou progresovou skladbou s pridanými rýchlejšími pasážami. Titulná Another Sun ma ničím extra nezaujala, možno tým, že miestami zachádza do hard rocku, ale je zvykom dať za titulnú vec pieseň, ktorá nechytí na jedno či niekoľko počutí, ale potom baví viac ako tie "hitové". Podobne je na tom ďalšia, Solitary World, komplikovanejšia záležitosť, ale zaujímavý kúsok. Vypočul som si ju mnohokrát, a poviem vám, že Fabio je už teraz veľký skladateľ. Slabšou stránkou albumu je asi balada Life is a Poetry. Nie je vyslovene zlá, ale príde ešte jedna lepšia. Osmička The Journey zachádza takmer do doom/gothic štýlu. Zaujímavé, ale posledné dva skladby sú podľa mňa najlepšie z celého albumu. Už úvod predposlednej, najpowerovejšej Long Farewell ma dostal. Parádny riff (ktorý je nosníkom celej skladby) nasledovaný dokonalým neoklasickým sólom, potom ďalšie a ďalšie technicky skvele zvládnuté sóla a.. Alexandrin hlas! Keď som skôr spomínal, že niekde by sa hodil ten klasický mužský výškový vokál, tak tu to rozhodne neplatí, Alexandra tomu dáva niečo extra. Zažiť to tak na nejakom koncerte.. Konečne posledná, baladická Encounter, dostáva grády prítomnosťou Michaela Kiskeho, ktorý tu spieva spolu s Alexandrou. Túto baladu osobne zaraďujem medz tie najlepšie, aké som počul, a takisto sa skláňam pred Michaelovým výkonom. Veľmi emotívna vec. Tak toto bolo niečo. Ďakujem náhode, že sa mi do drápov dostali nahrávky tejto kapely. Títo mladíci dokazujú, že v južnej Amerike je veľký potenciál nie len pre miestnu latino hudbu. Ak máte možnosť obstarať si toto CD, berte ho, rozhodne nebudete ľutovať!