Star Wars: The Clone Wars - Republic Heroes - preview

Séria Star Wars hier sa už čoskoro rozrastie o nový titul z dielne Lucasarts s trochu dlhým názvom Star Wars: The Clone Wars – Republic Heroes. Napriek nesmiernej popularite Hviezdnych vojen však tomuto titulu nebola venovaná priveľká pozornosť a ani zverejnené in-game videá u hráčov nevyvolali pozitívne ohlasy. Hra v týchto videách neoplývala peknou grafikou a ani scény v nich prezentované nevyzerali záživne a tak s vydaním oficiálnej demoverzie na PS Store bolo otázne, či dokáže tento nedobrý prvý dojem napraviť dostatočnou pútavosťou a pestrou hrateľnosťou.

Hrateľná ukážka na jednej strane nezaberá veľa miesta na disku, na tej druhej však ponúka až dve nemalé misie. V prvej z nich si zahráte na vesmírnej lodi, z ktorej sa musíte prostredníctvom strelnej zbrane prepracovať k únikovému modulu cez hordy robotických súperov. Grafické spracovanie je jednoduchšie, textúry na objektoch i postavách vyzerajú ako keby vypadli z Jaka a Daxtera a aj keď to nutne nemuselo byť zlé, celé je to dosť hranaté, čo bol pravdepodobne i zámer, ale na prvý pohľad to vďaka tomu nevyzerá veľmi vábne. Hra sa taktiež nehanbí za to, že v nej v podstate ide len o bezduché razenie si cesty cez protivníkov, čo sme mohli vidieť v nejednej PS Store hre. Na celé dianie pozeráte raz šikmo boku, raz zo zadu (ako pri ktorej pasáži), pričom počas vašej cesty vás sprevádza jeden AI-čkou ovládaný spolubojovník a cestou sa pridá i zopár ďalších pomocníkov. Hoci vy i váš partner máte každý vlastný ukazovateľ zdravia, zomrieť môžete neobmedzený počet krát, hra vás za to nijakým spôsobom trestať nebude. Obe misie slúžia ako tutoriály a čo môže byť trochu nepraktické je fakt, že o niektorých prvkoch hrateľnosti sa dozviete až o trochu neskôr, pričom si uvedomíte, že vedieť o nich skôr, určite by sa vám hralo trochu ľahšie. Napríklad jednoduchý, ale celkom účinný krycí systém, ktorý je pri prestrelkách vítaným prvkom, vám hra predstaví až po prvých pár stretnutiach s protivníkmi, v ktorých by sa vám krytie taktiež celkom zišlo.

Hoci proti akčným hrám tohto typu nemám žiadne výhrady, očakávam od nich istú mieru zábavnosti a funkčnosti v oblasti hrateľnosti. Kamera nezaberá dianie na obrazovke vždy len z jedného uhla, pri pohybe býva natočená šikmo z boku. To mi pôsobilo ťažkosti najmä pri momentoch, kedy som mal preskočiť na úzku plošinu tak, aby som sa následne dokázal dostať na druhú stranu. Tu som sa neraz krásne zabil, lebo keďže plošina je úzka, stačí ak nie ste pri skoku presne na úrovni s ňou a už ju miniete. Nielen pri skokoch môže byť kamera problémom. Jej atypické natočenie neoceníte najmä pri niektorých prestrelkách, kde v každej normálnej strieľačke, ako napríklad v Burn Zombie Burn, je človek zvyknutý na pohľad zhora. Ten totiž umožňoval jednoduché, intuitívne zacielenie súpera prostredníctvom pravého analógu bez akéhokoľvek problému. V tejto hre som bol, hoci len v demoverzii, často krát neistý ako správne odhadnúť mierenie a to až do doby, než som si na postavenie kamery aspoň čiastočne nezvykol. Naopak pohľad z boku som považoval za celkom dobrý nápad v druhej misii, v ktorej ste prechádzali za jedného bojovníka, Jedi-a. Tam ste totiž nemali k dispozícií ani granáty a ani strelnú zbraň a tak odpadli problémy s mierením pravým analógom a prišlo na rad zábavné sekanie do nepriateľov svetelným mečom. Žiaľ, práve v tejto misii bol so skokmi problém.

V už spomínanej druhej misii som sa bavil podstatne viac než v tej prvej a to hlavne vďaka absencii strieľania. Jediné, čo som musel robiť, bolo behanie za protivníkmi a ich následné ničenie jednoduchými a stále sa opakujúcimi útokmi. Okrem bežného sekania jedným tlačidlom má hráč k dispozícií i špeciálnu schopnosť využitia sily, ktorá sa zíde najmä na odvracanie nepriateľských projektilov pri silnejších zbraniach. Náboje slabších zbraní môžete odraziť naspäť na súpera sekaním mečom a tým mu môžete spôsobiť menšie ujmy na zdraví. Pri takomto odvracaní striel však treba dávať i menší pozor. Pri každom seknutí, či chcete alebo nie, postava urobí krok vpred a teda ak v takomto momente stojíte na okraji útesu, zletíte dolu. Stalo sa mi to asi tri razy počas jedného hrania, veľmi ma to nepotešilo. Okrem slabých, bežných nepriateľov, narazíte počas cesty aj na silnejšie a odolnejšie typy protivníkov. Tie výskokom na ich hlavu môžete trochu potrápiť svetelným mečom a dočasne sa zmocniť ich schopnosti strieľania. Je to rozhodne dobrý a zaujímavý nápad, ktorý aspoň čiastočne kompenzuje fakt, že Republic Heroes neponúka okrem stereotypnej akcie príliš veľa. Teda aspoň nie v hrateľnej ukážke. Iste, sem-tam človek narazí na nejakú logickú hádanku, ktorá však vzhľadom na svoju obtiažnosť si len sotva zaslúži prívlastok logická. Väčšinu času však budete tráviť nad sekaním množstva súperov a i keď som sa minimálne pri druhej misii nenudil, bola by len otázka času, kým by sa dostavil stereotyp.

Za predpokladu, že plná verzia hry bude obsahovať viac než len nekonečné chodenie a bezduché sekanie súperov, môže byť hra celkom zábavná, ale už teraz má pár výraznejších nedostatkov. Graficky je titul málo atraktívny, kamera mi nie vždy celkom sedela a okrem nekonečného ničenia jednou zbraňou či nejakými granátmi som nič iné v deme nerobil. Skalní fanúšikovia Star Warsu s dávkou tolerancie by sa nad touto hrou mohli úprimne potešiť a slušne sa pobaviť, ale ak hľadáte len nejakú akčnú hru na tento spôsob, potom Star Wars: The Clone Wars – Republic Heroes asi nebude tou najlepšou voľbou.