Soul Calibur IV - recenze

Najnovší diel Soul Caliburu bol veľmi očakávanou novinkou, každý z fanúšikov bojových hier sa nemohol dočkať, kedy sa dostane hra na pulty a ako dopadne v hodnoteniach recenzentov. Predsa len išlo o prechod zo starej generácie konzol na novú, na ktorú doplatila a asi ešte aj doplatí nejedna slávna a uznávaná značka (viď napríklad Alone in the Dark 5). Našťastie, aj napriek faktu, že štvrtý diel má svoje chyby krásy, nejedná sa o žiadny prepadák.

Už prvé videá poukazovali na fakt, že tentoraz dôjde k vyvrcholeniu príbehu o dvoch mečoch, teda si to medzi sebou rozdajú prekliaty Soul Edge a jeho protiklad Soul Calibur v rukách svojich momentálnych majiteľov Nightmare-a a Sigfrieda. Naozaj je tomu tak, avšak musím podotknúť, že od Story Mode, ktorý je najhlavnejším módom hry, som čakal podstatne viac. V treťom pokračovaní tohto titulu ste mali v Story mode vo väčšine prípadov na výber ktorou cestou sa chcete v rámci mapy vydať, čím ste odhaľovali nové skutočnosti ohľadom príbehu, narážali ste na nových protivníkov, jednoducho to dodávalo potrebnú šťavu. Tento aspekt však bol vypustený, čo je podľa môjho názoru nie príliš šťastné riešenie. Ono sa teraz totiž dej obmedzuje len na niekoľko krátkych videí, ktoré sú až na finálnu videosekvenciu stále rovnaké a na osvetlenie príbehu formou úvodného textu ku každej postave. Tým sa vlastne Story Mode stáva takmer na nerozoznanie od iných módov a jediným výrazným plusom okrem zábavnosti vyplývajúcej z hrateľnosti je, že v rámci takmer každého stage-u bojujete proti viac než jednému protivníkovi. Teda samozrejme stále funguje princíp jeden na jedného, ale na jeden dlhý záťah s jednou energiou musíte poraziť minimálne jedného a maximálne štyroch za sebou idúcich súperov. Aby to nebolo až také ťažké, občas dostanete k dispozícií aj druhú hrateľnú postavu, ktorú si môžete skoro kedykoľvek vymeniť na ľubovoľnú dobu namiesto svojho primárneho bojovníka.

Okrem Story Mode nájdete v singleplayeri už len Tower of Lost Souls, Arcade a Training, čo je dosť málo a nebyť online multiplayeru, hra by sa Vám dosť rýchlo obohrala. Spomínaný Tower of Lost Souls našťastie predlžuje singleplayer vcelku výrazným spôsobom. Tu si môžete vybrať, či mienite ísť vežou hore alebo dole, pričom keď idete dole, dá sa hovoriť o survival móde, ktorý je už dobre známi z Tekkenu. Naopak pri stúpaní musíte absolvovať 60 poschodí, pričom ich všetky samozrejme neabsolvujete jedným dychom, ale postupne po napríklad troch poschodiach naraz. Tie fungujú na podobnom princípe ako Story Mode až na to, že hra Vám nerozpráva žiadny príbeh. Teda opäť podstúpite niekoľko stageov/poschodí, v ktorých narazíte na nejedného protivníka. Na poslednom poschodí na Vás čaká boss a všetky poschodia musíte absolvovať živý a pred skončením časového limitu. Inak musíte podstúpiť celú procedúru odznova, čo je ukrutne frustrujúce. Ono obtiažnosť sa čím ďalej tým viac zvyšuje, preto ak sa Vám podarí nezomrieť, tak sa nepriateľ môže blokovať až do skončenia časového limitu a vtedy Vám väčšinou nepomôže žiadne kombo sveta. Jednoducho musíte mať veľa nahratých hodín a ovládať tie najbláznivejšie kúsky, aby ste nemali až také problémy, či aby ste neprišli totálne o nervy. Pokiaľ ide o súboje, v nich pribudlo hneď niekoľko nových prvkov, ktoré ešte viac oživujú už predtým skvelú hrateľnosť. Okrem itemov, ktoré dočasne zlepšujú Vaše atribúty môžete časom zničiť časti nepriateľovho brnenia a tým ho spraviť ešte zraniteľnejším, alebo ak ho donútite pričasto sa blokovať, dostanete ho do fázy zvanej Soul Crush, kedy je možné doraziť ho špeciálnym a maximálne brutálnym spôsobom. Všetko toto funguje skvele a aj preto dokážete prekusnúť fakt, že aj keď bol Soul Calibur III plný skvelých módov, v štvrtom pokračovaní sa viac-menej vytratili a neboli dostatočne nahradené.

Za zmienku nepochybne stoja aj povestné hosťujúce postavy. V každom diely vždy bývali iné, pre každú platformu charakteristické či jednoducho unikátne. Pre PS3 dostanete k dispozícií postavy z najnovšieho Star Wars: The Force Unleashed a síce Darth Vadera a jeho učňa (ten je mimochodom hlavnou postavou už spomínanej Star Wars videohry). Na Xbox 360 dostanete naopak okrem učňa majstra Yodu, ktorý je jednoznačne najnevyváženejšou postavou, pretože svojím nízkym vzrastom je nemožné zasiahnuť ho vysokými útokmi, či chytiť ho do špeciálneho komba - grabu. Dokonca ani keď bojuje Yoda proti Yodovi, ani jeden nedokáže chytiť toho druhého do grabu, čo je najpodivuhodnejšou a najväčšou nevýhodou Xbox 360 verzie. Ale až na tento nedostatok, aj tá je vysoko kvalitná. Na PS3 dostanete možnosť hru nainštalovať, čím sú súboje ešte o niečo viac plynulejšie. Horšie je to v online multiplayeri, kde sa niekedy hra zastaví počas bitky a načítava. Nie sú to žiadne framedropy, ale skôr chyba komunikácie na servery. Ešteže sa to nestáva často a netrvá to zas až tak dlho. Navyše žiadny z hráčov to nemôže využiť vo svoj prospech. Grafické spracovanie podľa môjho názoru mohlo byť ešte lepšie vzhľadom na to, že súboje prebiehajú v malých arénach, kde sa mlátia súčasne vždy len dvaja bojovníci, ale i tak hra vyzerá dosť dobre. Soundtrack vôbec nezaostáva za dynamikou a zábavnosťou súbojov, je skvelý.

Soul Calibur IV je stále vysoko kvalitnou bojovkou a jeden z najlepších titulov(ak nie vôbec najlepší), ktorý si môžete zahrať na PS3. Navyše hra poskytuje vysokú mieru zábavnosti, vysoký počet hrateľných postáv (niečo okolo 30), character creation (možnosť vytvoriť si vlasntú postavu) a výbornú hrateľnosť. Na druhú stranu, v singleplayeri nenájdete veľa módov a online multiplayer trpí už spomínanou nestabilnou komunikáciou so serverom. Kto však má rád bojové hry a rád by si kúpil nejakú kvalitnú, určite berte tento titul, nebudete ľutovať.

Už zajtra sa môžete tešiť na popis najnovších diem z Playstation Store, nenechajte si ich ujsť:).