Socom: Confrontation - recenze
Dlhoročná online tímová akcia prichádza konečne aj na európske PS3.
Vojaci, pooozor! Pochodom v chod! Je čas na v poradí už piaty výsadok na rozsiahle online bojisko pod kódovým označením Socom, tento krát tu máme na pomoc next-gen a najnovšiu konzolu od Sony, s údajným závratne vysokým výpočetným výkonom. Pomôže nám to? To je otázne vojaci, zmenilo sa nám totiž velenie a namiesto dlhoročného šéfa Zipper Interactive nás dostáva pod ruku Slant Six Games. To je, čo? Nevešajte však po minuloročnom neúspešnom útoku na hráčov v Severnej Amerike hlavy, do Európy sme už plne opatchovaní a pripravení zosadiť z kresla ostatné onlineovky typu Warhawk. Alebo sa pletiem?
Socom: Confrontation po mnohých sľuboch a siahodlhých odkladoch konečne dorazil aj do tunajších končín, otázne však je, či sa toto všetko vyplatilo. Taktická akcia so slušnou fanúšikovskou základňou sa navonok tvári ako slušná hra a nasľubuje hory doly, ktoré spĺňa len čiastočne, no napriek tomu je jej obsah dostatočne obsiahly čo do konkurencie a takisto aj zábavnosti. Čo ale hru sťahuje do priemeru, je celý rad doslova hlúpych chýb, bugov a problémov s nimi spojenými a okrem toho aj kopec nedotiahnutých nápadov a základných funkcií. S prihliadnutím na dĺžku vývoja však ide o oveľa očividnejší problém.
Confrontation sa nesie rovnako ako celá séria, ktorá svoju púť začala už v roku 2002 na začiatku éry PS2, neskôr prešla aj na PSP a dodnes sa jej predalo slušných pár miliónov, v duchu online akcií s rýdzo tímovým charakterom, čo značí, že ak máte v obľube povedzme štýl každý na každého, mali by ste sa poobhliadnuť niekde inde. Na kooperáciu sa kladie obrovský dôraz, takže tancovaním so stlačenou spúšťou síce veľa paseky narobíte, ale len sebe. Rovnako expedícia na vlastnú päsť v drvivej väčšine prípadov končí smrťou. Sami ste nula, no v týme alebo dvojici je vaša prevaha už znateľne cítiť, predovšetkým potom keď máte za sebou spoľahlivého spoluhráča, ktorý vám kryje chrbát, poprípade vás upozorní na prichádzajúce nebezpečenstvo. V súvislosti s nutnosťou hrať kooperatívne, ale súvisí aj jeden nepekný fakt. Háčik je v tom, že hra nepodporuje akúkoľvek formu offline hrania, preto v menu nenájdete žiadnu položku ako tréning, tutoriál a taktiež ani hranie s botmi. Hra sa zameriava len na čisto multiplayerový zážitok, takže strápňovanie sa pred ostatnými spoluhráčmi vás zo začiatku neminie. Prvých pár hodín jednoducho strávite zmäteným pobehovaním po mapách a zisťovaním, ako sa to vlastne hrá. Skrátka nevyhnutnosť.
Ďalším faktom je, a sami to čoskoro zistíte, že servery nepatria práve medzi tie najstabilnejšie a lagovanie je na dennom rozvrhu. Predovšetkým v hre, kde o víťazstve rozhodujú sekundy vás vďaka nepríjemnému lagu dvakrát nepoteší pohľad na vaše mŕtve telo. Tiež nepoteší že prvotná a povinná inštalácia hry na HDD trvá vyše pol hodiny a to inštaluje len súbor o veľkosti 2GB! Potom nasledujú (momentálne dva) opravné patche, ktoré rovnako nejdú preskočiť a namiesto plánovaného hrania si bez problémov stíhate spraviť jesť, či ísť na poriadne dlhú prechádzku. Škoda je, že aj po aplikovaní patchov väčšina bugov ostáva a tak okrem grafických chybiek ako zasekávanie objektov a naskakovanie textúr na vás čaká miestami nestabilný framerate, vyhadzovanie z hry a celkovo nestabilná sieť. A keď vás v strede boja vyhodí do tiulného menu konzoly, poprípade ju úplne zamrzne, začínate tušiť, že dolaďovanie niekto z vývoja skutočne ale fakt skutočne odflákol.
Na druhej strane nás však poteší možnosť podrobnej úpravy postavy, od výberu ksichtu, cez typ a odtieň farby zvolenej kamufláže, po drobnosti ako helmy, headsety, kukly, čiapky a podobné doplnky. Detailný, rovnako prehľadný a ľahký na používanie je aj výber zbraní, v podstate platí pravidlo, že kedykoľvek pred zápasom, alebo počas respawnu je možné zvoliť si ktorúkoľvek z primárnych a sekundárnych zbraní, plus dva granáty/míny/výbušniny, takže máte vždy všetko dostupné. Zbrane sú perfektne vyvážené, rozdelené do kategórií s detailným popisom ako presnosť, váha, rýchlosť paľby... Útočné pušky sú zlatým stredom, pričom menšie samopaly a brokovnice dokážu rozpútať peklo na blízko a sniperkou ľahko vyvediete z miery protihráča na druhom konci mapy. So všetkým máte za istých podmienok šancu vyhrať ak sa svoju zbraň naučíte vhodne používať. So zbraňami úzko súvisí aj ich váha, rovnako aj váha vášho brnenia. Ľahké odevy zvyšujú rýchlosť vášho vojaka, ale sú málo odolné, ťažké zase vydržia niekoľko guliek po sebe, no pohybovať sa v nich je už väčší problém. Túto výhodu/nevýhodu je počas hry naozaj výrazne cítiť, takisto aj kopanie a nemotornosť istých zbraní.
Zahráte si celkovo sedem rôznych módov na siedmych mapách, na čele s klasikami ako eliminácia súperovho týmu, zachraňovanie rukojemníkov a zneškodnenie bomby, pričom si väčšinou môžete vybrať či budete hrať za tých „dobrých“ teda za protiteroristické komando, (do ktorého neskôr pribudne aj výber rôznych bojových jednotiek typu U.S. Navy Seals), alebo za tých „horších“ teroristov/žoldákov. Každá skupinka ovláda iné zbrane, vo finále je však ich používanie väčšinou identické. Vzájomnej spolupráci a taktizácii nahráva aj fakt, že väčšina zápasov nepovoľuje akýkoľvek respawn, takže po smrti treba čakať často krát dlhé minúty do konca, alebo dúfať, že ostatní sa už konečne postrieľajú. Rovnako je dôležitou súčasťou aj komunikácia cez headset, skôr však keď hráte s ľuďmi, ktorých poznáte a na ktorých sa môžete spoľahnúť. Vymýšľať stratégie a dohadovať sa o polohe nepriateľov s kolegami spoluhráčmi z Anglicka skrátka nie je to pravé. Ďalšie vytknutie smeruje na oznamy o zabitiach v pravom hornom rohu. Ledva stíhate letmo prečítať, že niekto niekoho zabil, nieto ešte lúštiť kto a z ktorého týmu, oznamy totiž nie sú označené ani farebne. Prítomná je aj podpora hráčskej komunity vo forme hodnotení hráčov, po novom aj trofejí (achievmentov) a v neposlednom rade aj vytváranie a manažovanie klanov.
Socomu sa nedá uprieť reálne spracovanie všetkých možných prvkov, atribútami výbavy začínajúc, skvelou fyzikou končiac (možno by to chcelo naviac rozbíjateľné predmety a priestrelné steny). Najväčšiu pochvalu si však zaslúžia naozaj vierohodné zvuky, a to nielen zbraní. Aj bez pripojeného domáceho kina vám explózia vedľa vás dopadajúceho granátu dokáže pekne otriasť obývačkou, ešte doteraz sa miestami pri zvuku neďalekého výbuchu strhnem v kresle. Streľba v diaľke dokáže pekne navodiť atmosféru zúriaceho konfliktu a spolu s kulisami a grafickými efektami tvorí slušné pozadie. Odhliadnúc od miestami nechutného pohľadu na otrasné textúry, či grafické chyby, je aj vizuálne spracovanie zaujímavé, špeciálne však pri onlineovke. Mapy samozrejme tvoria neoddeliteľnú časť hry aj tu, trochu však zamrzí, že je ich tu prítomných len sedem, čo je na rýdzo multiplayerovú záležitosť dosť málo. Sú ale dosť obrovské nato, aby vám spočiatku poriadne zamotali hlavu. Na čele s perfektnou Crossroads sa pozrieme aj do iných púštnych oblastí, starých skladov, miest a opustených továrni.
Najnovší Confrontation však nie je pre každého. Pochopíte to až vás niekto po desiaty raz zloží presne mierenou strelou do hlavy cez pol mapy. V jadre pomerne slušnú hru zhadzuje neuveriteľné množstvo problémov so sieťou, zamŕzaním a bugmi všeho druhu. Rovnako aj na mierenie analógom si bude musieť kopa hráčov tvrdo zvykať. Ak uvažujete nad kúpou Socomu, najprv sa uistite, že naozaj máte s kým hrať, pretože až vtedy to dokáže byť skutočná zábava. Ak však nie ste práve zaťažený na tímovú spoluprácu, obzrite sa za zvyškom online akcií, prípadne vyskúšajte jedného z dvojice Resistance/Killzone. Inak skutočne niet dôvodu brať tento síce zábavný, ale značne nedotiahnutý titul vážne.
Socom: Confrontation po mnohých sľuboch a siahodlhých odkladoch konečne dorazil aj do tunajších končín, otázne však je, či sa toto všetko vyplatilo. Taktická akcia so slušnou fanúšikovskou základňou sa navonok tvári ako slušná hra a nasľubuje hory doly, ktoré spĺňa len čiastočne, no napriek tomu je jej obsah dostatočne obsiahly čo do konkurencie a takisto aj zábavnosti. Čo ale hru sťahuje do priemeru, je celý rad doslova hlúpych chýb, bugov a problémov s nimi spojenými a okrem toho aj kopec nedotiahnutých nápadov a základných funkcií. S prihliadnutím na dĺžku vývoja však ide o oveľa očividnejší problém.
Confrontation sa nesie rovnako ako celá séria, ktorá svoju púť začala už v roku 2002 na začiatku éry PS2, neskôr prešla aj na PSP a dodnes sa jej predalo slušných pár miliónov, v duchu online akcií s rýdzo tímovým charakterom, čo značí, že ak máte v obľube povedzme štýl každý na každého, mali by ste sa poobhliadnuť niekde inde. Na kooperáciu sa kladie obrovský dôraz, takže tancovaním so stlačenou spúšťou síce veľa paseky narobíte, ale len sebe. Rovnako expedícia na vlastnú päsť v drvivej väčšine prípadov končí smrťou. Sami ste nula, no v týme alebo dvojici je vaša prevaha už znateľne cítiť, predovšetkým potom keď máte za sebou spoľahlivého spoluhráča, ktorý vám kryje chrbát, poprípade vás upozorní na prichádzajúce nebezpečenstvo. V súvislosti s nutnosťou hrať kooperatívne, ale súvisí aj jeden nepekný fakt. Háčik je v tom, že hra nepodporuje akúkoľvek formu offline hrania, preto v menu nenájdete žiadnu položku ako tréning, tutoriál a taktiež ani hranie s botmi. Hra sa zameriava len na čisto multiplayerový zážitok, takže strápňovanie sa pred ostatnými spoluhráčmi vás zo začiatku neminie. Prvých pár hodín jednoducho strávite zmäteným pobehovaním po mapách a zisťovaním, ako sa to vlastne hrá. Skrátka nevyhnutnosť.
Ďalším faktom je, a sami to čoskoro zistíte, že servery nepatria práve medzi tie najstabilnejšie a lagovanie je na dennom rozvrhu. Predovšetkým v hre, kde o víťazstve rozhodujú sekundy vás vďaka nepríjemnému lagu dvakrát nepoteší pohľad na vaše mŕtve telo. Tiež nepoteší že prvotná a povinná inštalácia hry na HDD trvá vyše pol hodiny a to inštaluje len súbor o veľkosti 2GB! Potom nasledujú (momentálne dva) opravné patche, ktoré rovnako nejdú preskočiť a namiesto plánovaného hrania si bez problémov stíhate spraviť jesť, či ísť na poriadne dlhú prechádzku. Škoda je, že aj po aplikovaní patchov väčšina bugov ostáva a tak okrem grafických chybiek ako zasekávanie objektov a naskakovanie textúr na vás čaká miestami nestabilný framerate, vyhadzovanie z hry a celkovo nestabilná sieť. A keď vás v strede boja vyhodí do tiulného menu konzoly, poprípade ju úplne zamrzne, začínate tušiť, že dolaďovanie niekto z vývoja skutočne ale fakt skutočne odflákol.
Na druhej strane nás však poteší možnosť podrobnej úpravy postavy, od výberu ksichtu, cez typ a odtieň farby zvolenej kamufláže, po drobnosti ako helmy, headsety, kukly, čiapky a podobné doplnky. Detailný, rovnako prehľadný a ľahký na používanie je aj výber zbraní, v podstate platí pravidlo, že kedykoľvek pred zápasom, alebo počas respawnu je možné zvoliť si ktorúkoľvek z primárnych a sekundárnych zbraní, plus dva granáty/míny/výbušniny, takže máte vždy všetko dostupné. Zbrane sú perfektne vyvážené, rozdelené do kategórií s detailným popisom ako presnosť, váha, rýchlosť paľby... Útočné pušky sú zlatým stredom, pričom menšie samopaly a brokovnice dokážu rozpútať peklo na blízko a sniperkou ľahko vyvediete z miery protihráča na druhom konci mapy. So všetkým máte za istých podmienok šancu vyhrať ak sa svoju zbraň naučíte vhodne používať. So zbraňami úzko súvisí aj ich váha, rovnako aj váha vášho brnenia. Ľahké odevy zvyšujú rýchlosť vášho vojaka, ale sú málo odolné, ťažké zase vydržia niekoľko guliek po sebe, no pohybovať sa v nich je už väčší problém. Túto výhodu/nevýhodu je počas hry naozaj výrazne cítiť, takisto aj kopanie a nemotornosť istých zbraní.
Zahráte si celkovo sedem rôznych módov na siedmych mapách, na čele s klasikami ako eliminácia súperovho týmu, zachraňovanie rukojemníkov a zneškodnenie bomby, pričom si väčšinou môžete vybrať či budete hrať za tých „dobrých“ teda za protiteroristické komando, (do ktorého neskôr pribudne aj výber rôznych bojových jednotiek typu U.S. Navy Seals), alebo za tých „horších“ teroristov/žoldákov. Každá skupinka ovláda iné zbrane, vo finále je však ich používanie väčšinou identické. Vzájomnej spolupráci a taktizácii nahráva aj fakt, že väčšina zápasov nepovoľuje akýkoľvek respawn, takže po smrti treba čakať často krát dlhé minúty do konca, alebo dúfať, že ostatní sa už konečne postrieľajú. Rovnako je dôležitou súčasťou aj komunikácia cez headset, skôr však keď hráte s ľuďmi, ktorých poznáte a na ktorých sa môžete spoľahnúť. Vymýšľať stratégie a dohadovať sa o polohe nepriateľov s kolegami spoluhráčmi z Anglicka skrátka nie je to pravé. Ďalšie vytknutie smeruje na oznamy o zabitiach v pravom hornom rohu. Ledva stíhate letmo prečítať, že niekto niekoho zabil, nieto ešte lúštiť kto a z ktorého týmu, oznamy totiž nie sú označené ani farebne. Prítomná je aj podpora hráčskej komunity vo forme hodnotení hráčov, po novom aj trofejí (achievmentov) a v neposlednom rade aj vytváranie a manažovanie klanov.
Socomu sa nedá uprieť reálne spracovanie všetkých možných prvkov, atribútami výbavy začínajúc, skvelou fyzikou končiac (možno by to chcelo naviac rozbíjateľné predmety a priestrelné steny). Najväčšiu pochvalu si však zaslúžia naozaj vierohodné zvuky, a to nielen zbraní. Aj bez pripojeného domáceho kina vám explózia vedľa vás dopadajúceho granátu dokáže pekne otriasť obývačkou, ešte doteraz sa miestami pri zvuku neďalekého výbuchu strhnem v kresle. Streľba v diaľke dokáže pekne navodiť atmosféru zúriaceho konfliktu a spolu s kulisami a grafickými efektami tvorí slušné pozadie. Odhliadnúc od miestami nechutného pohľadu na otrasné textúry, či grafické chyby, je aj vizuálne spracovanie zaujímavé, špeciálne však pri onlineovke. Mapy samozrejme tvoria neoddeliteľnú časť hry aj tu, trochu však zamrzí, že je ich tu prítomných len sedem, čo je na rýdzo multiplayerovú záležitosť dosť málo. Sú ale dosť obrovské nato, aby vám spočiatku poriadne zamotali hlavu. Na čele s perfektnou Crossroads sa pozrieme aj do iných púštnych oblastí, starých skladov, miest a opustených továrni.
Najnovší Confrontation však nie je pre každého. Pochopíte to až vás niekto po desiaty raz zloží presne mierenou strelou do hlavy cez pol mapy. V jadre pomerne slušnú hru zhadzuje neuveriteľné množstvo problémov so sieťou, zamŕzaním a bugmi všeho druhu. Rovnako aj na mierenie analógom si bude musieť kopa hráčov tvrdo zvykať. Ak uvažujete nad kúpou Socomu, najprv sa uistite, že naozaj máte s kým hrať, pretože až vtedy to dokáže byť skutočná zábava. Ak však nie ste práve zaťažený na tímovú spoluprácu, obzrite sa za zvyškom online akcií, prípadne vyskúšajte jedného z dvojice Resistance/Killzone. Inak skutočne niet dôvodu brať tento síce zábavný, ale značne nedotiahnutý titul vážne.
Hru poskytla firma SONY Czech.
Detaily
Platforma: PS3
Multiplayer: ANO
Mohlo by vás zajímat - podobné hry a recenze
Wheelman »Monsters vs. Aliens »
Shaun White Snowboarding »
Resident Evil 5 »
Prince of Persia »
NBA 09: The Inside »
Tomb Raider: Underworld »
Killzone 2 multiplayer »
Chcete vidět další Recenze platformy PS3? Přejděte na stránku PS3 Recenze.