Siren: Blood Curse - recenze

Kto sleduje našu sériu článkov PSN demá, sa už možno dočítal o tom, aké je demo Siren: Blood Curse, no ale čo plná verzia? Jasné, hrateľná ukážka je vždy základom výberu mnohých hráčov, ale nemusí byť vždy 100% reprezentatívna, napríklad Brothers in Arms: Hell´s Highway vyzeral lepšie až v plnej verzii, zatiaľ čo demo za veľa nestálo. Ako teda dopadol ďalší hororový titul, ktorý od čias PS2 vychádza exkluzívne pre hracie konzoly od Sony?

Siren: Blood Curse je pokračovaním úspešnej série Forbidden Siren, ktorá sa odprezentovala na PS2-ke. Bohužiaľ, už v tej dobe bol zaznamenaný hráčmi celého sveta nejeden nedostatok. Jednak bola hra dosť ťažká a niektoré požiadavky na Vás nelogické a potom hrateľnosť nebola úplne k hráčom priateľská. Išlo hlavne o pohyby, ktoré boli uskutočňované len analógovou pákou a tak klasické 3D pohybovanie, kedy pohybom páky doľava a doprava sa otáčate okolo vlastnej osi, bolo veľmi nepraktické a neraz keď ste potrebovali utekať, ste sa uprostred úteku zastavili a začali otáčať. Vedelo to riadne vytočiť a keď ste k tomu prirátali nie vždy šikovnú kameru, bolo zarobené na solídne nešťastie a trápenie pre každého, kto sa rozhodol hru vyskúšať. Naproti tomu tu na Vás vždy čakala skvelá atmosféra, nemilosrdný protivníci a dostatočne pútavý príbeh. Najnovšie pokračovanie je primárne určené pre distribúciu cez PSN, my sa však budeme venovať diskovej podobe hry. Tu mňa osobne silne sklamal fakt, že je potrebné hru inštalovať, pričom nejde len o niekoľko málo MB, ale musíte sa vzdať nejedného cenného GB, čo je za predpokladu, že máte viacero hier, bolestivá strata. Podľa mňa sa týmto vytráca zmysel kupovania disku s hrou, keď si to môžete stiahnuť z PSN, v GB Vás to vyjde pravdepodobne rovnako a možno to bude aj za lacnejší peniaz. Po tejto nepríjemnej povinnosti sa môžete konečne začať venovať hraniu. Hra je rozdelená na kapitoly, ktorých je dokopy 12, pričom každá z nich obsahuje iný počet hrateľných levelov a videí. Tentokrát je línia sledovania deja iná, takže zatiaľ čo kedysi ste prechádzali cez udalosti, ktoré sa už odohrali, veľmi zmätočne na preskačku a aj keď ste sa dozvedeli mnohé skutočnosti zo záveru hry ešte pred polovicou hracej doby, pochopili ste ich až podstatne neskôr (keď ste konečne zistili, čo sa stalo predtým), v Siren: Blood Curse idete pekne rad za radom tak, ako sa veci udiali. To je podľa mňa vcelku plus, ale iste sa nájdu hráči, ktorým viac vyhovoval predošlý systém. Hoci sa často krát s týmto dielom skloňuje slovo remake, nie je to 100% prerobenie prvého dielu, i keď sa priznám, že nejedna udalosť, ktorú zažijete, Vám starý Forbidden Siren pripomenie. Novinkou však môže byť aj prítomnosť amerických turistov v miestach, kde sa jednotlivé hrozivé veci odohrávajú. Na úvod je niekoľkočlenný štáb pozostávajúci z kameramana i moderátorky a tiež jej bývalého manžela konfrontovaný s tajuplným rituálom, na ktorého konci umrie nejeden človek. Mimo nich sa na mieste vyskytne okrem množstva japonských postáv aj iný Američan, ktorý ďalší priebeh rituálu prekazí a následne ujde. Odvtedy sa ocitnete v koži nejedného svedka pekla na zemi v neľahkej úlohe prežiť proti nepriateľom, ktorých nie je za žiadnych okolností možné natrvalo zabiť.

Na prvý pohľad pozornému oku neujde nový grafický efekt, ktorým je zrnenie obrazu. Ešte pred zapnutím hry si smiete v sekcii video pozrieť niečo na štýl Making the game, kde niektorí z tvorcov komentujú Siren: Blood Curse, ako celok. Spomínam to preto, že je tam aj vysvetlenie tohto, nie príliš šťastného efektu. Jeden z tvorcov pri sledovaní starých hororov uznal za vhodné vložiť zrnenie obrazu a šumenie zvuku do hry preto, že mu tie filmy vďaka tomu prišli ešte viac atmosférické a strašidelné. Samozrejme, dá sa argumentovať, že šumenie obrazu bolo prítomné aj v Silent Hill 2, ktorý dodnes považujem za jeden z najlepších hororov, aký som kedy hral, tam sa to však hodilo a hlavne to v nijakom prípade nerušilo hranie. V Siren: Blood Curse vďaka zrneniu vo väčšej tme sotva vidím aj so zapnutou baterkou a plným Brightless level a nielen ja, hru som hral aj s kamarátmi, ktorí konštatovali to isté, ten efekt treba vypnúť. Žiaľ, v ponuke Options som nič také nenašiel, preto každý, kto bude chcieť vidieť niečo vo veľkej tme, v ktorej sa odohráva nejeden level, bude musieť riskovať a ísť tak trochu na základe vlastného inštinktu. Inak sa mi grafické spracovanie dosť páči, modely postáv sú veľmi pekné rovnako, ako prostredie naokolo. Hrateľnosť tak trošku smolne opakuje chybovosť predošlých skúseností s touto sériou, na pohyb je opäť zvolená analógová páka, čo by bolo v poriadku, ak by to bolo spracované tak, ako v Dead Space, to však nie je. Kamera tiež nie vždy poslúcha tak, ako som to vyžadoval, ale inak sa to vcelku dá. Oceňujem jednoduché riešenie mnohých zádrhelov, taktiež sa mi veľmi páči to, ako sú boje riešené. Hoci si človek nikdy nie je istý tým, koľko má nábojov a teda či má k dispozícii nekonečný počet zásobníkov, alebo nie, tak strieľanie je veľmi fajn, zameriavanie prebieha čiastočne automaticky a akonáhle hra zacieli na nepriateľa, môžete analógom ovplyvniť, do ktorej časti tela poputuje strela. Boj na blízko je síce podobný, ako sme si už na to pri tejto sérii zvykli, potešia však niektoré skriptované „finishe“ protivníkov, ktoré fungujú aj pri strelných zbraniach. Nakoniec je veľmi rozumné mať tú možnosť brániť sa útokom nepriateľa aj bez zbrane, čo sa nikdy predtým nedalo. Škoda len, že takýmto spôsobom sa skoro nič zabiť nedá. Len jediný raz sa mi podarilo nepriateľa zneškodniť iba päsťami, trvalo to asi 2 minúty, súper nebol ozbrojený a prebiehalo to asi tak, že som mu vylepil vždy, keď sa vydriapal ku mne na vyvýšenú plošinu. Keď som mu jednu uvalil, zletel opäť o poschodie nižšie, čím nedostal priestor na útok a takto som to robil až kým sa neprestal aspoň dočasne hýbať. Takže ak chcete bezpečne prejsť popri nepriateľoch, vždy si radšej nájdite zbraň, alebo využívajte schopnosť telepatie a obíďte ich. Vďaka nej dokážete lokalizovať pozíciu súperov i priateľov a hlavne, dokážete vidieť to, čo vidia oni ich očami a zároveň sa smiete pohybovať so svojou postavou, čo sa predtým nedalo. Funguje to dobre a rozhodne je to pekný nápad.  Počas prechádzanie jednotlivých levelov narazíte na mnohé viac i menej zaujímavé lokácie, tým však v žiadnom prípade nechýba atmosféra a určite nepôsobia prázdnym dojmom. Jediné, čo ma v súvislosti s nimi trápi je, že každá úloha je iná, preto niektoré levely sú ľahšie, iné na hranici zvládnuteľnosti. Tak napríklad, hoci prvé kapitoly som na prvý krát bez problémov zvládol, pri niektorých leveloch pri spätnom prehrávaní som už narazil na zákysy, ktoré vyplývali z toho, že som nejednu úlohu prešiel len tak-tak na hranici prijateľnosti. Takže nie je vylúčené, že aj zdatnejší hráči sa pri určitých problémoch zapotia a to nie kvôli logickým hádankám, skôr kvôli nepriateľom.

Tí totiž vedia byť riadne nepríjemní. Nielenže sa potom, čo ich zabijete po nejakom čase znova postavia na nohy, ale ich sila spočíva v zbraniach, ktoré držia v rukách, i v počte, v ktorom  útočia. Možno sa to tak najprv zdať nebude, ale ich prítomnosť neraz skomplikuje prechod nejednou lokáciou a občas Vás svojím pôsobením vedia riadne vytočiť. Nakoniec by som ešte rád vyzdvihol zlepšenie zvukovej stránky, ktorá tvorí základný pilier atmosféry. Okrem jednotlivých efektov, ktoré by mali byť v dnešnej dobe už samozrejmosťou, môžete pozorovať niektoré zaujímavé vlastnosti zvukov. Napríklad zvuk búrky a padajúceho dažďa sa zmení na tlmený hneď, ako vojdete do budovy, to celé v rámci in-gameu. Nápodobne to funguje aj s ostatnými zvukmi, dabing je slušný a preto si myslím, že sa nie je na čo sťažovať. Komu sa kedysi zapáčil Forbidden Siren sa môže trochu hnevať na zjednodušenie logických hádaniek a zmenu konceptu rozprávania príbehu, avšak určite sa poteší mnohým iným nápadom, s ktorými Siren: Blood Curse prišiel. Mne napríklad zjednodušenie titulu vyhovuje, aspoň sa konečne dá hrať bez zbytočného nerváčenia. Hoci táto hra má na míle ďaleko od dokonalosti, patrí k tomu lepšiemu z radov survival hororov, ktoré si môžete dnes na PS3 zahrať, takže komu sa už obohral neuveriteľne dobrý Dead Space a chce si skrátiť čakanie na výborne vyzerajúci Resident Evil 5, môže tak učiniť aj formou tejto hry.

Za poskytnutie hry na recenziu ďakujeme firme Sony.