Saints Row 2 - recenze

    Mestečko Stilwater nie je také, aké by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Aj preto tu dnes máme jeho kompletné prebudovanie a rozšírenie aj do iných vôd, vrátane osobných počítačov. Momentálne asi najschopnejší konkurent monopolu s názvom GTA, Saints Row, ktorý sa prvýkrát objavil pred necelými tromi rokmi ako úspešná Xbox 360 exkluzivita je tentoraz v ešte lepšej forme a má možnosť zaujať najširšiu hráčsku obec. Zatiaľ čo štvrté GTAčko neušlo evolúcii a priklonilo sa k realite a do popredia postavilo zaujímavý príbeh, kopec nemenej zaujímavých charakterov a množstvo detailných drobností, ktoré robia legendu legendou, SR 2 sa vydáva na úplne opačný koniec zemegule. Pokračuje niekde tam, kde skončilo San Andreas – obrovská voľnosť, tony vedľajších misií a zúriace vojny gangov sú len špička ľadovca, ku ktorej môžeme zamiešať nekonečné možnosti prispôsobovania, strelený čierny humor a online co-op, ani to sa však nezaobišlo bez vážnejších problémov.

    Čo sa príbehu týka, SR 2 nadväzuje priamo na udalosti jednotky – po výbuchu jachty a päťročnom pobyte vo väzení ste akoby náhodou prebudený z kómy a pod zámienkou kompletnej plastickej reštrukturalizácie vašej tváre kvôli následkom poranení, sa máte možnosť poskladať od hlavy až po päty takpovediac podľa vášho gusta. Takisto Stilwater prešiel nemalými zmenami zapríčinenými menším zemetrasením. Nakoľko som predošlý diel nehral, neviem čo konkrétne  pribudlo, avšak pred vami leží rozsiahle mesto plné skrytých možností a okrem toho od začiatku celkom dostupné. Už pri vytváraní vášho osobného virtuálneho „gangsta“ maňáska dostávate ochutnávku kolosálnosti tejto hry čo sa customizovania týka. Bez všetkého poviem, že editor je prinajmenšom rovnako masívny, ak nie masívnejší ako v The Sims. Naštelovať ide aj najposlednejší uhol  očného viečka, okrem toho aj rasa, hlas, pohlavie (dokonca možnosť transsexuála), či dokonca chôdza a gestá - pozitívne alebo negatívne. Snáď len účesov by sa zišlo viac. Tu to ale nekončí, ako náhle naškrabete zopár drobných, môžete sa opäť kompletne pretvoriť v rukách jedného zo šikovných plastických chirurgov.

    Obdobne to máme aj s ošatením. Na prvý pohľad nájdete zopár kusov handier v každom obchode, než však zistíte, že každému pásiku na vašej novej adidaske sa dá priradiť prakticky ktorákoľvek farba, čím sa vytvárajú naozaj osobité kombinácie. Fantázii sa medze nekladú a pri tejto hre to platí dvojnásobne. Ak ste už skončili, či skôr vybláznili sa s editorom, môžete sa vrhnúť na početný rad misií, ktoré postupne odhalia pozadie troch najväčších gangov Stilwateru. Od začiatku do konca vás bude sprevádzať  obrovská dávka nadsázky, či už v podobe skvelých hlášok, alebo tak nereálneho spracovania všetkých prvkov, že som mal po prvých pár úvodných misiách pocit, že hra vlastne dosť dobre nevie, akým smerom sa vydať. Každopádne, po vašom úspešnom príchode domov je ešte treba vystrieľať polovicu osadenstva miestneho súdu, aby ste mohli oslobodiť dávneho priateľa Johnnyho Gata a naplno rozbehnúť návrat Svätých z Tretej ulice.

    Váš gang je totiž nepostrádateľnou súčasťou hry a takisto ako vlastné spodky (teraz myslím samozrejme tie v hre) môžete meniť ich vzhľad, štýl a vozidlá s ktorými sa budú premávať po uliciach. Bohužiaľ však len do istej miery, teda si môžete vybrať jednu z prednastavených šablón. Takisto je zaujímavé sledovať rozvoj vašej podzemnej skrýše, ktorá sa v priebehu hry zmení z bezdomovcami obývanej stoky na honosné sídlo plné víriviek, dvojmetrových plaziem a striptérskych tyčí. Rovnako je možná následná úprava zakúpených príbytkov, čo si však už musíte zacvakať sami.

    V skrýšach okrem nových šiat nájdete aj rozrastajúcu sa zbierku zadovážených zbraní (následne len dokupujete muníciu), konzolu s návykovou survival hrou Zombie Uprising a konečne aj váš kapitál, pribúdajúci zo dňa na deň, čiže peniaze z ukoristených území a zakúpených podnikov. Udržanie a menežovanie takéhoto gangsterského impéria ku ktorému sa časom prepracujete nie je žiadna sranda, už len kvôli neustálym útokom zo strany jedného z okolitých gangov, ktoré je doslova radosť postupne rozobrať, úplne ich odpíliť a stať sa samozvaným vládcom mesta. Misie sú rozdelené do troch skupín, ktoré sa po prológu dajú plniť v ktoromkoľvek poradí, alebo všetky priebežne ak chcete. Postupne sa zoznámite s Roninmi, obdobou japonskej yakuzy, drsňákov z Bratstva a v neposlednom rade aj drogových priekupníkov, ktorí si možno až príliš dobre rozumejú s voodoo bábikami.

    Herná doba je za všetky tri strany pomerne obsiahla, s dizajnom misií je to však už horšie. Nehovoriac o otravne nudných dobývaniach teritórií, ktoré potrebujete k postupu ďalej, ide väčšina misií podobným smerom, sem tam pobiť zopár grázlov, sem tam ukradnúť auto a popritom zobrať nejaký predmet, či porozbíjať stánky na tržnici. Inak sa misie obmedzujú na výrazne arkádovú strieľačku, navyše bez akéhokoľvek taktického krytia ako v GTA IV. Hlavne neskoršie prípady prechádzajú do frustračného momentu, kde sa na vás valia vlny pojazdných bataliónov a nedajbože vás odstrelí šmejd s brokovnicou, alebo náhly výbuch okolitých vozidiel.

    Nájdu sa však aj svetlé chvíľky, či už v štruktúre príbehu, alebo náplní misií – pobaví napríklad vyhadzovanie bední s ohňostrojom z auta, zostreľovanie vrtuľníkov a mnohé iné drobnosti. Potom je tu aj možnosť prechádzania hrou po boku živého spoluhráča, pričom sa mierne zvyšuje nastavená obtiažnosť. Inak sa k vám pripojí niektorá z vedľajších postáv, alebo si podľa nálady naverbujete svoju súkromnú armádu, ktorá dokáže byť užitočná pri prestrelkách za jazdy keď máte plné ruky práce. Inak je skôr na príťaž. Môže za to ťažkopádna a značne neinteligentná AI, jednoducho neschopná držať s vami krok. Rada sa zasekáva o steny, plôtiky a lampy, zbytočne dlho sa naťahuje s prestrelkami a zo všetkého najradšej zomiera uprostred bojovej zóny, čo vám dokáže urobiť hotové peklo zo života, oživovať mŕtvoly v plameňoch sa často krát môže stať osudným.  Ďalším nepríjemným faktorom je vysoká hustota vyskytovania bugov všeho druhu – grafické problémy vás maximálne pobavia, keď to však lezie do hrania, už to taká zábava nie je – párkrát za hru som sa dokonca stretol so vznietením postavy, ktorá potom nechcela zhasnúť. Podivné je však, že neprišla o zdravie, ale znemožnilo vám to používať zbrane, tým pádom ste sa stali obeťou obyčajného pištoľníka. Našťastie vývojári neotáľali a misie majú aspoň checkpointy, takže nehrozí žiadne opakovanie od začiatku.

    Po prekusnutí predchádzajúcich faktov vás odmení mesto, v ktorom sa prakticky nedá nudiť. Už len bezcielné potulovanie po Stilwateri a testovanie správania miestneho obyvateľstva dokáže pobaviť na zopár hodín. A čo potom všetky bokovky. Od klasík, ako získavanie áut istých značiek, tagovanie stien, hľadanie unikátnych skokov, sa postupne prepracujeme k práci policajta v reality show, ochrankára celebrít, výtržníka s raketometom a narazíme aj na podobné zvrhlosti, ako jazdenie na zapálenej štvorkolke v nehorľavom obleku, či postrekovanie policajných áut a miestnych úradov čerstvými splaškami z hovnocuca. Okrem toho je možné nájsť množstvo poskrývaných aktivít, napríklad strelené surfovanie na kapotách áut, alebo môj obľúbený zoskok padákom, vás jednoducho nenechajú chladnými. Bonusom sú inovatívne drobnosti, ktoré by aj sám kráľ Rockstar vo svojich hrách závidel. Zo všetkého spomeniem napríklad kapacitu vašej garáže, do ktorej si uložíte obľúbené vozidlá a nehľadiac na to, koľkokrát ich zničíte, vždy si po nich môžete prísť. Podobných drobností je tu viac a vždy si pri nich poviete: „Presne toto mi v najnovšom GTA chýbalo.“

    Jedinou zásadnou chybou, ktorá výsledné hodnotenie PC verzie znižuje o pekných pár percent, je absolútne zmrvený port z konzol, ktorým táto hra nepochybne je. PCčkári mali skutočne radosť už z hardwarovo nenažraného dinosaura menom GTA IV, na ktorého hladký beh skutočne potrebujete počítač výkonnejší. SR 2 je na tom podobne. Pardon, ešte horšie, pretože o kvalitnej grafike sa mu môže len zdať. Na najnižšom nastavení vyzerá pekne krásne ako updatované San Andreas, na strednom už celkom uchádzajúco, v žiadnom prípade však dobre. Hlavne pri rýchlejšej jazde sa aj pri inak plynulom chode vyskytuje nepríjemná slideshow, ktorá vedie k nejednej nepríjemnej kolízii, čo je škoda. Taktiež ovládanie je viac než konzolové, rozumej prispôsobené na gamepad. Vyvážiť sa to môže pokúsiť prepracovaný soundtrack, v ktorom si každý nájde to svoje, od hip-hopu, elektronickej a vážnej hudby až po nespútaný pop z osemdesiatych rokov a slušnú dávku rockových peciek. Súčasťou je aj vlastná rádiová stanica, do ktorej si môžete z miestneho obchodu nakúpiť skladby podľa vašej chuti.

    Multiplatformovým užívateľom môžem jednohlasne odporučiť poobhliadnuť sa po konzolovej verzii, tým ostatným nezostáva nič iné než nakúpiť nové železo, alebo znížiť detaily na prijateľnejšie hodnoty, čím sa neukrátia o tony zábavy, ktoré táto hra vo výsledku poskytuje. Na prvý pohľad možno klon GTA, po dôkladnejšom preskúmaní však dve absolútne odlišné hry zamerané na odlišných zákazníkov. Zatiaľ čo Niko Bellic z Liberty City sa radšej priklonil k filmovému spracovaniu, čo sa samozrejme mnohým hráčom nepáčilo, Saints Row 2 je arkáda ako bič a neprekvapuje nás rozsiahly editor postavy a množstvo možností ako ukojiť svoje zločinecké chúťky. Komu sa páčil rozsiahly svet a vojny gangov v San Andreas, ten si určite zamiluje aj SR 2, napriek spomenutým chybám ide stále o kvalitný titul hodný vašej pozornosti.