Rock Band Unplugged - recenze

Autor: Robert Mihálik | 08.09.2009
Žánr:  PSP  | Recenze  | Simulátory
Vytiahnite svoje PSP zo zástrčky a prevetrajte ho najväčšími hitmi rockového neba.
Simulácia hrania na gitaru mala v poslednej dobe zo všetkých sérii na herný svet azda najväčší dopad. Okrem toho že sa úspešne zapísala medzi najpredávanejšie a najrýchlejšie rastúce série a stala sa pre virtuálnych rockerov akousi modlou v spleti videohier, sa jej podaril aj nevídaný kúsok. Odkedy sa ukázalo, že figurovanie v nej má neuveriteľne kladný dopad na predaj samotnej hudby, svetoví interpreti sa doslova bijú o miesto v jednom z dielov. Tí najúspešnejší potom dostanú samozrejme za tučný honorár poctu v podobe špeciálnej časti zameriavanej na celý repertoár danej kapely. Malým detailom ostáva, že od rozdelenia vývojárskych tímov Red Octane a Harmonix sa nasledujúce hry rozdelili na dva tábory pod krídla jedného z gigantov: Activision a MTV Networks, preto ostáva všeobecné pomenovanie „séria“ značne nepresné. V krátkosti povedané, dnes tu máme dve rôzne série s prakticky úplne rovnakým zameraním. Značka Guitar Hero vyvíjaná tvorcami Tonyho Hawka a konkurenčný Rock Band, stále od Harmonixu. Obe značky sa líšia okrem malých drobností prevažne rozličným soundtrackom, čo je ale v konečnom dôsledku jedno, pretože songy sú namiešané tak, aby ulahodili čo najväčšiemu publiku, v každej hre si teda určite nájdete to svoje.

Samozrejme ani svet handheldov neostal bez povšimnutia a keď vynecháme nepodarky pre mobily, dokopy tu máme štyri samostatné hry. Activision od roku 2008 vydal tri diely Guitar Hero: On Tour pre Nintendo DS, ktoré sériu so svojim dotykovým displejom priam priťahovalo. Spolu s hrou ste v balení mohli nájsť aj cartridge, ktorý fungoval ako taký menší hmatník a špeciálny stylus na brnkanie po strunách. Aj keď sa hre nedala uprieť zábavnosť, uchopenie štyroch tlačítok na boku a hranie na dotykovom displeji bolo podľa mnohých kŕčovité a nepohodlné. Harmonix samozrejme nemohol otáľať a prišiel s vlastným ekvivalentom, tentoraz pre konkurenčné PSP. To sa napriek istom potenciáli na prídavnú perifériu (USB port na vrchu konzolky) zaobišlo bez akejkoľvek plastovej hračky v balení, čo sa výrazne prejavilo aj na koncovej cene, podobnej ako ostatné PSP tituly.



Rock Band Unplugged (nenechajte sa oklamať, názov Unplugged referuje zrejme len k vytiahnutému PSP zo zásuvky, žiadnej akustickej prerábky sa nedočkáte) sa ovláda výhradne použitím tlačítok na konzole, každá zo štyroch nôt na hmatníku sa usadila na jednom zo štyroch tlačidiel v pravých horných rohoch (šípka hore, doľava, trojuholník a kruh) a ovláda sa naozaj komfortne. Myslím, že samotný základný princíp hrania rockových vypaľovačiek netreba nijak zvlášť vysvetľovať , pretože sa vôbec nezmenil. Tým ktorí nemajú poňatia ako sa takýto typ hry vlastne hrá bude stačiť nazrieť do ktorejkoľvek recenzie predošlých dielov. Možno preto, že som zatiaľ nepoznačený akýmkoľvek iným dielom, som vôbec nemal nutkanie šahať  po malej gitarke alebo nebodaj bicích. Ako názov napovedá, po vzore konzolových bratrancov prevezmete pod kontrolu celú kapelu, teda gitaru, basu, bicie a vokály. Práve preto by išlo o náramne drahú a nepraktickú záležitosť, okrem toho, skúste si predstaviť trieskanie do bicích počas cesty autobusom alebo spievanie na lavičke v parku. Spomínal som štyri nástroje? Presne tak, všetky súčasne.



Tvorcovia sú veľmi prefíkaní a na krk vám hodia triafanie nôt na štyroch odlišných nástrojoch, ktoré funguje pomocou takzvaných fráz na jednotlivých nástrojoch, v preklade to znamená, že „odspievate“ zopár tónov, potom sa pomocou jedného z dvojice R a L tlačítok presuniete na gitaru a odohráte sprievodný riff, pričom sa následne necháte unášať hypnotickým rytmom na bicích a base. Spôsob je to zaujímavý, no osobne by som pri kampani preferoval  radšej hranie na jedinom nástroji, čím sa viac vžijete do jeho úlohy. Pri hraní všetkých štyroch máte síce trochu voľného miesta na odpočinok po úspešnom zahraní pasáže, no táto výhoda sa rovnako môže obrátiť proti vám, pri rýchlom prechode sa totiž ľahko môže stať, že neviete čo hráte a v lepšom prípade budete bez akéhokoľvek zmyslu ťukať čo vám príde pod ruku. V tom horšom vám kvôli neschopnosti zahrať ťažšiu pasáž na bicích stíchne aj zvyšok kapely a aj keď sa vám podarí ju nakoniec zvládnuť a nenecháte sa vyhodiť z javiska, napraviť aj zvyšok mĺkvych nástrojov je celkom fuška. Po neschopnosti zahrať frázu, sa strieborné ohraničenie pasáže presunie na ďalšiu skupinku nôt a svoj pokus môžete opakovať. Výnimka príde na rad keď je čas na sólo (nielen gitarové), kedy sa noty bodujú po jednej a žiadne pasáže vás strašiť nebudú. Na úspešné dohranie skladby a samozrejme aj dosiahnutie päťhviezdičkového skóre potrebujete neustále udržiavať všetky nástroje pri živote a pri tom sa snažiť neminúť jediný tón, čo sa odzrkadlí na čoraz väčšom násobiteli skóre . Svoje si povie aj dobre známy mód overdrive, ktorého aktiváciou po nazbieraní špeciálnych bielych nôt zdvojnásobíte aktuálne kombo.


Po krátkom zoznámení sa s hrou, ktoré vďaka čerstvým gameplay elementom nezaškodí ani starým gitarovým hrdinom je ako inak čas vydať sa na turné. Vytvorenie vlastnej kapely podľa obrazu svojho zabralo prekvapivo viac času ako som čakal, a to vďaka množstvu kombinácií účesov, ošatenia a farieb, i keď na začiatok máte biednych pár dolárov. Od roztrhaných košieľ, kožených búnd a obtiahnutých nohavíc zo sedemdesiatych rokov sa časom môžete dopracovať na strach naháňajúce a majestátne kostýmy ako vytiahnuté zo šatne Kissu alebo hociktorej z metalových kapiel, ktoré vyzerajú ako keby išli do lesa na drevo a popritom sa snažili svojim výzorom skoliť mytologického draka. Kostýmy tohto typu tvoria bezmála polovicu celého šatníka (dôvod neznámy), rovnako si tiež môžete užiť slušnú kolekciu gitár, bicích a mikrofónov. Trochu mi však chýbali nástroje od Gibsona, tým pádom sa na žiadnu Les Paulku netešte.



Svetové turné je iným pomenovaním pre hlavnú hernú náplň, ak chcete, kampaň. Postupným odomykaním miest a koncertných hál sa dostanete k novým songom, ktoré sa potom sprístupnia aj v ostatných módoch, budete získavať more peňazí a fanúšikov, dostávať spestrujúce ponuky (zahrať na charitatívnom projekte, nahrať Live DVD...), časom si najmete vlastného manažéra a personál a kto vie, možno zahráte natoľko dobre, že dostanete do daru súkromné lietadlo, aby ste sa mohli pozrieť do každého kútu zeme. Okrem turné nájdeme v hre aj quickplay, čo príde vhod pri akejkoľvek príležitosti na ktorú je PSP stavané, zaujímavejšie však pôsobí položka Extras, v ktorom nájdeme dva ďalšie módy: Band Survival Mode skutočne preverí vaše „hudobnícke“ zručnosti, pretože vás nechá zahrať pieseň bez akéhokoľvek frázovania, cieľom je udržať všetky nástroje nad hranicou počúvateľnosti podľa vlastného uváženia.


Warmup Mode vás naopak na úkor umiestnenia v High Scores posadí do úlohy ľubovoľného nástroja v ľubovoľnej skladbe. Osobne mód, v ktorom som strávil najviac času. Hlavne na vyšších obťiažnostiach ide o ľahší spôsob ako sa naučiť nové finty, bez toho aby ste sa starali o ostatné inštrumenty. Ak sa nájdu aj takí rýpalovia, ktorí chcú tvrdohlavo odohrať šialený rytmus na bicích počas sóla v Painkillerovi, pod možnosťou Modify Game sa okrem iného schováva nastavenie No Solos. Rovnako je možné zapnúť No Failure, či odomknúť všetky songy v hre, čo je ľahký spôsob ako okamžite hrať a nezaťažovať sa nejakým turné. Samozrejme nemôžete rátať s ukladaním vašeho skóre. Tu zoznam módov končí, čiže napriek ľahkému spojeniu dvoch konzol cez wi-fi, bohužiaľ nie je dostupný multiplayer v akejkoľvek forme. Ani medzi dvomi hráčmi navzájom, ani pomocou pripojenia na PS Network. Taktiež chýbajú globálne online rebríčky či komunitné stránky dostupné priamo z hry.



Pomaly sa dostávame k najzásadnejšej časti hry, a to k zloženiu samotnej zostavy skladieb. Všeobecne platí, že tvorcovia neradi experimentujú a do hry narýpu všetko od tvrdých Lamb of God po ABC od Jackson 5, takže to svoje by si mal nájsť každý priaznivec gitarovej muziky. Medzi najväčšie záblesky jednoznačne patria hitovka Livin on a Prayer od Bon Jovi, White Wedding Billyho Idola, vypočujete si tiež Tenacious D, The Offspring, Foo Fighters, alternatívnejších poslucháčov poteší Nine Inch Nails, či Smashing Pumpkins, všetci metláci zase podskočia pri Motorheade, Judas Priest a System of a Down (ktoré nie sú na samom vrchu obťiažnosti náhodou). Vrece sa tiež roztrhlo pri Grungeových kapelách (Nirvana, Alice In Chains, Soundgarden, Pearl Jam) a ako čerešničku na torte si prídu na svoje aj klasickí zaprášení rockeri v podobe The Who, Boston a Jethro Tull. Aby sme ich mali cez 40, pripočítajte ešte niekoľko menej známych kapiel, kompletný zoznam nájdete napríklad na oficiálnej stránke. Do zbierky skutočne chýbajú len niektorí z klasikov ako Led Zeppelin, Deep Purple, či Black Sabbath.


Ak by vám ani takýto skutočne podarený zoznam nestačil, stačí pripojiť konzolu na PS Store a načiahnuť sa po doplnkovom obsahu, ktorý síce nie je práve najlacnejší, no Oasis, Red Hot Chili Peppers a Iron Maiden určite stoja za hriech. Skladby sú dôkladne porozdeľované do kategórií podľa obtiažnosti (aj keď salvu na konci Alive od Pearl Jam by som posunul o pár kategórií vyššie), jediný problém môže nastať pri hraní turné, kedy ste miestami nútení siahnuť aj po nenávidenej skladbe, aby ste postúpili. Jediným mínusom ostáva absencia akejkoľvek interakcie so soundtrackom z hier na veľkých konzolách.



Rock Band Unplugged je klasickým Rock Bandom bez nástrojov, o nič viac o nič menej. Baviť sa bude naozaj každý, úspešné striedanie nástrojov má svoje neodolateľné čaro, nezáleží na tom, či ste nováčikom, alebo nie. Tvorcovia presne vedia čo robia, preto nie je žiadnym prekvapením, že všetky štyri obtiažnosti a zaradenie skladieb je dokonale vyvážené. A verte, že už po niekoľkých dňoch hrania sa dostanete na Hard a nebudete chcieť naspäť, napriek tomu, že nejde o prechádzku ružovou záhradou. Skutočným fajnšmekrom určite neunikne ani Expert, na ktorom som sa nedostal ani cez intro najľahšej skladby v hre. Pre rytmických maniakov je Unplugged jasnou voľbou, ako ostať v kondičke aj cez dovolenky (aj keď hups, prázdniny sa skončili...), ak si odmyslím absolútne odignorovanie kompatibility s PS3 a absenciu multiplayeru, tak aj pre všetkých ktorí hľadajú ukrutne návykovú hru (už len jeden song a končím, nevadí, že je pol tretej v noci...) a nehodlajú si za poriadnu pálku v obývačke spraviť rockovú kapelu.

Detaily

Platforma: PSP

Mohlo by vás zajímat - podobné hry a recenze

Buzz : Brain of the World »
Resistance: Retribution »
Pro Evolution Soccer 2008 - nové informace »
Ohlášení Sega Superstar Tennis »
Bulánci na mobil stále nevyšli »
Ratchet & Clank: Tools of Destruction - recenze! »
Update US Storu! »
Nové MGS:PO Theme pro PSP ! »

Chcete vidět další Recenze platformy PSP? Přejděte na stránku PSP Recenze.

Úvod