Resident Evil 5 - recenze

Nové pokračovanie azda jednej z najpopulárnejších hororových sérií, Resident Evil 5, je konečne tu. Názory na hru sú však rôzne, napokon bolo možné stiahnuť si demo, takže majitelia konzol už vedia, čo asi plná verzia bude obsahovať. Nakoľko je nové pokračovanie prínosom pre sériu a čo všetko je ohľadom neho pozitívne, alebo negatívne, si povieme v nasledujúcich riadkoch.

„A fear you can´t forget“, teda „Strach, na ktorý nezabudneš“, tak sa hra prezentuje vo videách, reklamách na webových portáloch, ale aj na zadnej strane svojho obalu. Tí z Vás, ktorí hrali demo však už tušia, že tento „slogan“, nie je celkom pravdivý. Ono, hoci Resident Evil 5 by sa rád prezentoval ako survival horor, nie je to už naďalej možné, keďže prítomnosť druhej hrateľnej postavy spôsobila úplnú absenciu strachu. Aj keď to môže dosť veľa priaznivcov predošlých dielov odplašiť, nie je to zas až taký problém, keďže hra je aj naďalej veľmi zábavná a je naozaj potešujúce, že sa pôvodný hrateľnostný koncept ešte viac obohatil. Dej rozpráva príbeh Chrisa Redfielda (a teda rozvíja určité udalosti z prvého dielu), ktorý spolu so Shevou Alomar pátra naprieč Afrikou po teroristickej skupine, ktorá sa snaží o distribúciu vysoko nebezpečných biologických zbraní. Zdanlivo jednoduchá misia, ktorá si kladie za úlohu nájsť a doviesť na vypočutie jednu osobu, sa rázom skomplikuje, keďže všetko obyvateľstvo naokolo sa stalo obeťou testu najnovšieho vírusu. Vylepšené parazity Las Plagas jednoducho spôsobili, že celá populácia je vysoko agresívna, rýchlejšia, silnejšia a inteligentnejšia, než kedykoľvek predtým. Nepriateľom treba jednoznačne uznať, že sú veľmi šikovní, klasicky vedia používať predmety ako kuše, motorové píly, sekery či dynamity a okrem toho Vás bez problémov zvládnu chytiť pod krkom a škrtiť, či Vás jednoducho nejakým iným spôsobom zneškodniť. Často sa hovorí o maximálnej podobnosti Resident Evilu 5 so štvrtým pokračovaním, je to tak, niektoré momenty sú silne podobné, rovnako ako nepriateľské schopnosti, ktoré sú len obohatené o nejednu novú schopnosť. Počet druhov nepriateľov sa tiež rozrástol, okrem ľudí narazíte aj na mutujúce zvieratá či iné, ťažšie identifikovateľné kreatúry. Základným dôrazom bolo dať nepriateľom rýchlosť, možnosti brániť sa a hlavne zabezpečiť, aby ich na obrazovke bolo vždy viac než dosť. Je naozaj až neuveriteľné, ako hra dokáže zobraziť súčasne desiatky nepriateľov bez jediného frame dropu pri takej skvelej grafike, akou táto hra disponuje. Takáto početnosť nepriateľov je účelová, aby hráč mal pocit stiesnenosti a bezradnosti, ktorý ľahko nastane, keď miniete posledný náboj v hlavni svojej zbrane. Aj keď ste na všetko dvaja, sú momenty, v ktorých sa jednoducho pre ďalší postup musíte rozdeliť, alebo aj vtedy, keď ste spolu sa môže stať, že obom dôjdu náboje. Vtedy sa dá akurát tak utekať, poprípade použiť nôž a dúfať, že z toho nejako vyviaznete. O tom vlastne je Resident Evil, o málo nábojoch a momentoch strachu zo smrti, v piatom pokračovaní však je možné smrť oddialiť tým, že si budete s parťáčkou pomáhať. Ak máte málo zdravia a zobrazí sa pri Vašom ukazovateli zdravia status „dying“, vtedy sa jednoducho musíte už len spoľahnúť na toho druhého, iba on Vás môže zachrániť.

Táto kooperácia má svoje pozitíva a negatíva. Je pekné, že v momentoch, kde sa rozdelíte, treba stále dávať pozor, ako je na tom ten druhý, pretože jeden vždy musí kryť toho druhého. Preto by sme darmo hľadali momenty, kedy by jeden z hráčov/parťákov niečo robil a ten druhý nič. Na druhú stranu fakt, že ste dvaja, spôsobil absenciu strachu lebo vždy viete, že Vám niekto kryje chrbát. Hra sa dá hrať spolu s umelou inteligenciou, na Splitscreene či cez internet. Všetko mám však svoje plusy a mínusy. Čistý singleplayer bez prítomnosti kohokoľvek iného je lepší v tom, že na Shevu sa dá vždy spoľahnúť, vždy pôjde tesne vedľa Vás, nebude odporovať pri vymieňaní vecí, vďačne Vám daruje náboje a bude sa snažiť Vás vhodne oliečovať. Problémom však je, že aj ona sa občas nevie vymotať v prostredí, niekedy útočí priveľa, inokedy zase takmer vôbec, plytvá nábojmi a čo je horšie, tým pádom že ide vždy za mnou, často krát som ju prichytil pri tom, ako mi strieľala do chrbta. Nie že by ma zrazu znenávidela, ale ona v skripte jednoducho nemá Chrisa zadefinovaného ako prekážku a teda si veselo strieľa na cieľ, ktorý nemôže takto trafiť. Vám to síce nič neuberá, ale ide o zbytočné míňanie veľmi drahocennej munície, ktorá veru z neba nepadá, nie je možné ju zakúpiť v obchode a v prostredí sa nevyskytuje vždy vtedy, keď je potrebná. Splitscreen je v tomto lepší, pretože sa ľahko dorozumiete s kamarátom, avšak rozpoltená obrazovka spôsobí, že máte menší rozhľad okolo Vás, preto sa neraz stane, že Vás prekvapí nepriateľ, ktorý sa zdanlivo objavil odnikiaľ. Internet taktiež nie je dokonalý, stačí nájsť neideálneho spoluhráča a bude Vám to lagovať, taktiež s niekým cudzím sa nemusíte zhodnúť v stratégií hrania, hráč môže brať všetky náboje a žiadne Vám nebude chcieť dať, proste ľudia sú príliš rôzny na to, aby všetci dokázali byť naladení na jednej vlne a aby sa dokázali dostatočne dobre zohrať na prejdenie aj tvrdších pasáží. Vaše herné úspechy sa zaznamenávajú do rebríčkov – leaderboardsov, takže pre jedincov, ktorí radi súťažia je aj toto motivujúcim faktorom. Nám ostatným môže byť dostatočne príjemným spestrením napríklad prítomnosť Trophy Awards. Myslím, že každý správny horor má mať charakteristické znaky ako napríklad atmosféru, hrateľnosť a povedzme aj logické hádanky. Resident Evil 5 má hlavne tú hrateľnosť, ostatné len pomenej. Atmosféra je fajn, ale nenavodzuje pocit strachu a logické hádanky sú tu len pomenej, navyše ich zdolá každý s IQ húpacieho koníka. Je to jednak preto, že hra je určená masám a nie tým, ktorí majú radi trošku ťažšie tituly a potom ako by k tomu prišiel druhý hráč, keby sa musel pozerať na to, ako jeden rieši nejakú logickú hádanku aj 10-15 minút. Takže ak už aj na niečo „hádankovité“ narazíte, riešenie nebude ťažké a behom minútky budete presne vedieť, ako sa s tým ktorým problémom popasovať. Hrateľnosť zaznamenala pokrok, okolo vlastnej osi sa počas pohybu otáčate pravým analógom, máte možnosť vyliezť na vyvýšené plošiny a behať po strechách budov, či napríklad je tu rýchla voľba vecí v inventári (na šípky si nastavíte štyri predmety a potom stlačením jednej zo šípok automaticky budete mať v ruke príslušný predmet). Toto všetko funguje naozaj dobre, ocenil by som však keby bol beh riešený ovládaním trochu inak, napríklad tak, ako v Dead Space. Pretože v Resident Evil 5 sa počas behu otáčate okolo osi tým istým analógom akým bežíte, čo je trochu menej praktické, dá sa s tým však fungovať.

Hra je opäť rozdelená na jednotlivé kapitoly, pričom každá z nich pozostáva z rôznych ďalších častí. V každej z nich sa príbeh posunie o čosi vpred, narazíte na nové lokácie, nové typy protivníkov a nové prekážky. Pred a po každej absolvovanej kapitole si smiete nakúpiť nové veci, tentoraz však nie u tajomného obchodníka, ale len tak, v rámci menu. Väčšina dostupných zbraní má množstvo upgradeov, ktorými ich môžete vylepšiť, taktiež si smiete kúpiť napríklad lekárničky, náboje ako nedostatkový tovar naopak opäť nie. Počas svojho prechodu hrou zbierate peniaze a predmety, ktoré sú výlučne určené na predaj, bohužiaľ vymizla vcelku zaujímavá možnosť kombinovania jednotlivých predmetov do ešte hodnotnejších kúskov. Takže čo nájdete, rovno môžete predať a nemusíte to skladovať pre prípad, že by ste našli niečo, do čoho by ste menej hodnotný predmet umiestnili a tak by ste na ňom zarobili viac. Celkovo na Vás čaká šesť kapitol, čo však nie je málo, pretože každá z nich predstavuje niekoľko hodín solídnej zábavy. Po dohratí hry je stále čo robiť, otvoria sa Vám bonusové módy, kde sa hrá na body, postupne odomykáte nové bonusové veci a podobne. Ako som už spomínal, Resident Evil 5 je graficky vysoko atraktívny, je tu nespočetné množstvo detailov v prostredí, na hlavných postavách i nepriateľoch. Skutočne ide o pastu pre oči a o jeden z graficky najlepšie spracovaných titulov, aké na súčasnom next-gene môžete vidieť.

Hoci Resident Evil 5 už nie je horor a nedá sa nazvať akčným titulom a ani adventúrou, je naozaj veľmi zábavný. Je určený masám, teda obtiažnosťou sa tiež príliš chváliť nemôže, na easy je to len veľmi rekreačná záležitosť a na normal tiež neokúsite nejakú výraznú záťaž, ale napriek tomu ide naozaj o hru, ktorá si zaslúži pozornosť hráčskej komunity.