PSN demá - 03.10. 2008 - II.časť - novinky

Druhá časť popisu diem sa môže zdať nie príliš dôležitá vzhľadom na to, že tie veľké herné série a BioShock už boli rozobrané, ale nie je tomu tak. Veď napokon posúďte sami, čakajú na nás demá NBA 2k9, Beijing 2008 a prekvapivo dobré RPG-čko, Eternal Sonata.

NBA 2k9 – Na trhu basketbalových hier sú v súčasnosti hneď tri série, jedna od EA, druhá od Sony a tá posledná, o ktorej budeme hovoriť, od 2K Sports. Na rovinu si povedzme, NBA ´09: The Inside z dielne Sony nie je dostatočne konkurencie schopná, čiže svetaznalí hráči budú skôr uvažovať, či je lepšie NBA Live alebo NBA 2k. Tak tomu podľa môjho názoru bude minimálne tento rok. Od minulého ročníka tejto hry sa zmenilo vcelku dosť, už na prvý pohľad je vidieť pokrok v grafike a po chvíľke hrania i v hrateľnosti. Jednotlivé animácie hráčov vyzerajú fajn, i keď podľa mňa bol v tomto smere Live o niečo lepší, ale hrateľnosťou sa oba konkurenčné tituly vyvažujú. Hoci obe hry sa hrajú inak, každá má svoje osobité čaro, mne viac vyhovovali možnosti práve NBA Live, ktoré malo pre mňa osobne ovládanie lepšie spracované, ale viem si dokonale predstaviť, že niekomu viac sadne NBA 2k9. Minulý rok ste prevažne využívali systém Motion Capturingu, tentoraz sa viac budete venovať využívaniu či už tlačítiek alebo analógovej páky. AI-čka je viac než solídna, horšie sa zase raz bráni, ale je to stále funkčnejšie, než v basketbale od Sony. útočenie naproti tomu je veľmi zábavné a je potrebné vždy vypracovať novú taktiku proti súperovi, ale priznám sa, že nielen lepší pocit ale aj viac kontroly nad strieľaním som cítil u Live než u 2k9. Demo ponúka len prvú časť zápasu, ktorá trvá dostatočne dlho na to, aby ste sa zapracovali do hrateľnosti, i keď opäť by som viac ocenil tutoriál na úvod, ktorý by vysvetlil ako sa to vlastne hrá. Rozhodne ale musím priznať, že som sa počas hrania tešil z mojich úspechov, bol som spokojný aj s grafickými efektami, zvukovou stránkou hry a zvykol som si aj na ovládanie. Preto aj keď ja by som asi radšej zvolil Live, musím povedať, že oba tituly sú dosť dobré, majú čo ponúknuť a ťažko sa súdi, ktorý z nich je na základe dema lepší. Je to jednoducho o tom, či Vám viac sadne prístup k hraniu basketbalu takou formou, ako ho prezentuje EA alebo 2K Sports.

Beijing 2008 – Už oddávna vychádzajú hry z prostredia Olympijských hier , tie však nikdy neboli viac než priemerné. Vyplývalo to z toho, že každý takto zameraný titul bol len sériou minihier, v ktorých ste rýchlo stláčali tlačítka, v snahe byť v tej ktorej disciplíne najlepší. Hoci Beijing 2008 dostal nadpriemerné známky (teda minimálne pre next-gen konzole), je prakticky o tom, čo som teraz spomínal, akurát celé je to lepšie v správnom prístupe k hráčovi. Nie je jednoduché vypracovať tieto minihry tak, aby zabavili každého a dali Vám priestor na to, aby ste mali čo robiť počas celého úkonu, ktorý je vykonávaný nejakým športovcom. Demo ponúka tri disciplíny a síce šprint, skok do diaľky a hod guľou. Na začiatku si zvolíte krajinu, za ktorú budete súťažiť a potom už len pohlavie. Slovenskú ani Českú republiku som v ponuke nenašiel, čo ma trochu sklamalo, ale čo sa dá robiť. V každej disciplíne je potrebné nejakým iným spôsobom dosiahnuť pozitívny výsledok a to pomocou rýchleho stláčania tlačítiek, správnom točení análógovou pákou, alebo kombináciou týchto zmienených prvkov. Aj keď máte k dispozícií tutoriál, tak pochopiť ho je nie vždy najľahšie, čo je podľa mňa trošku handicapom pre tento titul. Pokiaľ prídete na to, čo sa po Vás vždy chce, nie je až taký problém splniť dané požiadavky a tým sa možno skracuje hracia doba, lebo potom je to už len stále o tom istom. Ak na to neprídete, tak skôr budete na to nechápavo pozerať a zlostiť sa. Kľúčová zábava však bude určite v multiplayeri, ktorý zdvihne celkovú hraciu dobu, ale aj tak si nemyslím, že by tento zhluk minihier poskytoval až takú veľkú zábavu, aby ste doň vrazili peniaze. Je to určite sranda, ale len na chvíľu a potom stále dookola robíte to isté. Grafika je fajn v rámci možností, samozrejme mohla byť oveľa lepšia, ale svoj účel spĺňa. Kto miluje Olympiádu a chce ju aspoň čiastočne okúsiť na svojej koži, nebude Beijingom sklamaný, ale vopred avizujem, že je veľká pravdepodobnosť rýchleho obohrania titulu a teda je otázka, či to vôbec stojí za toľké peniaze, oplatilo by sa to viac ako PSN hra.

Eternal Sonata – Azda najväčším prekvapením spomedzi diem pre mňa bol práve tento titul, ktorý za svojou detskou fasádou nenápadne ukrýva ťažké a veľmi kvalitné RPG-čko. Prvý dojem je naozaj taký, že hra je určená pre tých najmenších a možno že aj grafika mohla byť podstatne lepšia, ale pri bližšom skúmaní sa oba tieto výroky dajú bez problémov vyvrátiť. Príbehu sa demo nejako nevenuje, prioritné sú súboje. Tie sú polo ťahové a polo akčné, čiže niečo medzi ťahovým systémom a in-game akciou na štýl Rogue Galaxy. Na začiatku každého boja máte neobmedzený čas až do doby, než sa pohnete, potom sa Vám odrátava čas, ktorý máte na pohyb a útočenie. Nepriateľia útočia až po tom, ako všetky Vaše postavy dokončia svoje ťahy. Takže aj keď sa v rámci boja slobodne pohybujete a používate najrôznejšie útoky, tak nepriateľia neútočia a naopak keď útočia potvory, stojíte na mieste Vy. Jasné že počas státia sa môžete pokúsiť o obranu, ktorá zásadným spôsobom znižuje damage spôsobený útokmi súpera. Pokiaľ ide o špeciálne útoky, tak tu je prekvapujúce, že ich môžete ľubovoľne/neobmedzene používať i keď trvajú často krát dlho a teda sa Vám rýchlejšie minie časový limit. Vždy máte poruke dva špeciálne útoky, keď v momente útoku stojíte na svetlom mieste v rámci bojového poľa, používate svetlé špeciálne útoky, tmavé zase vtedy, keď stojíte na tmavom poli. Čiže je potrebné v dostatočnej miere taktizovať a akokoľvek to zo začiatku vyzerá ľahko, časom sa pri mnohých potvorách riadne zapotíte. Preto nepochybujte, že aj tí najlepší z Vás budú mať z hrou problémy, nie je vôbec ľahká. Čo však môže titulu škodiť je nielen malinko detský výzor, ale aj uzavreté lokácie, ktoré v istej miere neexistovali ani v Rogue Galaxy a ani vo Final Fantasy XII. Ale, celkovo je tento titul nielen zaujímavý, ale aj nehorázne zábavný, bojová stránka je vyriešená veľmi dobre a určite si nájde svoju hráčsku základňu. Kto má rád kvalitné RPG-čka by mal dať Eternal Sonate šancu, je to minimálne skvelé demo a nepochybujem o tom, že to bude i skvelá hra.

Tak, týždeň s PS Storom je úspešne za nami, prajem príjemnú zábavu pri hraní a už teraz sa teším na naše ďalšie stretnutie pri popise najnovších diem.