Ninja Gaiden Sigma 2 - preview

Pred nejakým časom sa majitelia konzole PS3 mohli tešiť z portu akčnej hry Ninja Gaiden Sigma, ktorá si na starom Xbox-e vyslúžila nemalú chválu a stabilnú základňu priaznivcov. Napriek všeobecne vysokým hodnoteniam, ktoré jednotliví recenzenti tomuto titulu udelili, hra trpela nejednou chybou, ktorá kazila zážitok z hrania. Aj keď súboje boli veľmi svižné a teda v tomto smere i zábavné, neraz ste mohli zostať zmätení nad tým, čo sa vlastne na obrazovke deje a túto dezorientáciu vám hra ešte stupňovala v podobe nemožnej kamery. Akoby toho nebolo dosť, každý level mal viacero možností, kadiaľ ísť, nie však každý bol povinný, či v danej chvíli správny a tak ste sa mohli neraz prejsť zlým smerom. Súboje mohli byť niekedy ťažké aj bez problémov s kamerou, ale obtiažnosť ste si sami nastaviť nemohli. Hra vám zmenu ponúkla až pri početných neúspechoch, ktoré išli ruku v ruke s nefalšovanou frustráciou, čo je tak trochu neskoro. V podobe najnovšieho pokračovania som teda očakával zmenu k lepšiemu, zdá sa však, že tá nenastala v plnej miere.

Ako sme už formou noviniek informovali, demo verzia hry Ninja Gaiden Sigma 2 je v súčasnosti k dispozícií minimálne na Japonskom PS Store a to dokonca v anglickom jazyku. Po spustení hrateľnej ukážky sa mohlo spočiatku zdať, že ponúka toho málo, rovnako ako každé druhé priemerné demo, avšak v tomto prípade zdanie klame. V prvej časti vás hra prevedie v koži hlavného hrdinu Ryu Hayabusa cez hypermoderné samurajské mesto, v ktorom, ako inak, budete likvidovať nekonečné množstvá protivníkov od výmyslu sveta. Tento level zároveň slúži ako tutoriál a snaží sa vám nenásilnou formou vysvetliť základy ovládania. Niektoré užitočné prvky hrateľnosti vám však hra vysvetlí až o čosi neskôr, hoci by sa vám hodili od samotného začiatku, skúsenosť s predošlým dielom alebo nebojácne experimentovanie s bojovým systémom je teda viac než výhodné. Na úvod ma zaskočila až prekvapivo zle umiestnená kamera (tá sa občas ocitla za zábradlím, ktoré ohraničovalo bojisko), ktorá mi podľa môjho súdu boj robila zbytočne ťažším. Povestná rýchlosť boja taktiež zostala so všetkými plusmi i mínusmi. Keďže úvodní nepriatelia sú približne rovnako tmaví, ako sám hlavný hrdina, nebol som si vzhľadom na dynamiku udalosti vždy celkom istý, ktorá z tých postáv som vlastne ja. Preto som sa neraz nevedomky tešil z toho, že mi jeden zo súperov dáva riadne do držky. V prípade tejto hry je však nutné si zvyknúť ako na kameru, tak aj na svižné súboje, aby ste v neskorších fázach hry, v tomto prípade v neskorších fázach dema, nemali veľké problémy.

Kto nemá predošlé skúsenosti s touto hrou, ide v podstate o akčnú rezačku s pohľadu tretej osoby, ktorá nekladie takmer žiadne nároky v medziach riešenia ďalšieho postupu hrou, kedy dôjdete k nejakému zákysovému bodu s logickou hádankou, skôr sa zameriava na nikdy nekončiace zúrivé boje. Tie sú totiž rýchle, plynulé a teda vysoko zábavné, avšak je potrebné si na celkové tempo a hlavne postavenie kamery zvyknúť. Tým pádom, že kamera nie je statická, jej ovládanie je väčšinou na vás a verte, že v zápale boja radšej budete sekať smerom, ktorým nevidíte, než aby ste si točili kamerou. Na to jednoducho nebýva dostatok času a aspoň pre mňa je tento fakt veľmi frustrujúci. To by však nebolo až také zlé, keby sa vám kamera občas nesnažila „pomôcť“. Keď niekedy prechádzate napríklad schodmi, ktoré vedú za roh, kamera automaticky okamžite zmení uhol, aby ste za ten roh videli. Vítaný prvok v prípade, že sa prechádzate prostredím, avšak dosť zmätočný prvok ak vám toto hra z ničoho nič urobí v boji. S tým človek jednoducho neráta a keď nechtiac zatiahne do takejto pozície nepriateľa, môže zostať na chvíľu dezorientovaný, čo otvára možnosť súperovi na začatie útoku. Povoliť protivníkovi sériu úderov je v prevedení Ninja Gaiden Sigma 2 riadne nevďačné. Neraz sa totiž môže stať, že si vás naraz odchytí viacero súperov a tí vás bez milosti prášia, pričom nie vždy máte šancu ich údery vyblokovať. Človek v takej situácií môže iba dúfať, aby obišiel s čo najmenšími škodami na zdraví.

Mimo vlastných nápadov tvorcovia tohto titulu zapracovali do hry i viacero „vypožičaných“ prvkov. Príkladom je koniec Ryu-ovej misie, v ktorej sa stretnete v súboji s obrovskou sochou, ktorá sa preháňa mestom a ničí okolité budovy. Ak vám je takáto predstava povedomá, tak táto scéna pochádza z God of War 2, v ktorom ste v podstatne dlhšom, efektnejšom a zaujímavejšom boji boli nútený vystaviť Kratosov život nebezpečenstvu pre ochranu tých slabších. Nielen samotná socha však pripomína scénu z GoW2, ale aj priebeh súboja. V ňom je socha opretá rukami o budovu rovnako, ako v Kratosovom prípade a taktiež všemožne zametá rukami v snahe zabiť hlavného protagonistu. Tvorcovia hry však neváhali zapracovať do tohto prevzatého konceptu i vlastné nápady a tak vám tento boss poriadne znepríjemní vašu snahu o jeho zdolanie rôznymi kúzlami. Súboj je síce ťažší, našťastie je celkom krátky a zakončenie takéhoto súpera sa udeje po jeho unavení stlačením jediného tlačidla, ktoré si hra od vás vyžiada. Akonáhle prejdete spomínanú misiu, otvorí sa vám za odmenu úplne nová, v tej sa ocitnete v koži Ayane. Okrem toho, že Ayane má vlastné pohyby a teda i vlastné kombá, hranie sa príliš od pôvodnej misie nelíši, viditeľný rozdiel je len v druhu protivníkov a v prostredí, v ktorom sa level odohráva. Ako som už na úvod spomenul, v pôvodnom Ninja Gaiden Sigma hráč nie vždy presne vedel, kadiaľ ísť. Dvojka vás na úvod upozorní na tlačidlo centrujúce kameru, pričom po vycentrovaní kamery vám jej uhol napovie, kadiaľ máte ďalej ísť. Aj keď nie vždy, ale vo väčšine prípadov splní svoju úlohu.

O bojoch v hre som spomenul už mnoho, nedá mi však nezmieniť sa ešte o jednom vcelku zásadnom vylepšení, ktorým sú zakončujúce údery. Občas, keď nepriateľa odpravíte, hra vám efektne priblíži danú situáciu, aby ste si takýto moment dokázali lepšie vychutnať. Je to rozhodne zaujímavý nápad a dodáva to lepší pocit z hrania. Po odohraní aj druhej misie vám demo ponúkne ešte ďalšie dve multiplayerové misie, v ktorých, spolu s umelou inteligenciou či spoluhráčom, máte za úlohu zdolať všetkých protivníkov. Pravdupovediac misia doslova znie, nájdi a znič jedného konkrétneho súpera, ten sa však na scéne neobjaví skôr, než zlikviduje v menšom arénovitom prostredí niekoľko vĺn ostatných protivníkov. Masakrovanie monštier v dvojici môže byť zábavné, otázka však znie, na ako dlho. Tieto misie totiž neoplývajú žiadnou hĺbkou a tým pádom, že sa v nich môžete hýbať len na veľmi obmedzenom priestore, neviem ako dlho to človeka bude baviť. Taktiež netuším na akom princípe je vlastne riešené umieranie. Počas hrania príbehu je to jasné, počas prechodu prostredím nachádzate akési sochy, v ktorých si môžete doplniť zdraviť i uložiť svoju pozíciu. Mimo príbehu som však v druhej multiplayerovej misii umrel asi tri razy a aj napriek tomu som spolu so svojím spolubojovníkom mohol hrať ďalej akoby sa nič nestalo. Možno mi hra ubrala body z karmy (o získanie čo najväčšieho množstva karmy v tomto móde ide) za to, že som zomrel, ale očakával som nejaký väčší trest.

Záverom stačí azda povedať už len pár slov ku grafickému spracovaniu. To nie je ani zlé ani nič nevídané. Úprimne povedané, čakal som od neho viac, ak si však príliš nezakladáte na grafike, bude vám bohato stačiť to, čo hra ponúka. Celkovo Ninja Gaiden Sigma 2 pôsobí podstatne zábavnejšie než prvý diel a to aj napriek tomu, že v oblasti hrateľnosti nepriniesol horibilné zmeny. Dokonca aj problémy s kamerou či občasná zmätenosť v boji mi až tak strašne neprekážali, lebo som sa pri hre bavil. Otázne však je, dokedy hra bude hráča napriek týmto chybám baviť a kedy teda zábavu vystrieda frustrácia z mnohých neúspešných pokusov zdolať nejakú ťažšiu pasáž.