NHL 2k8 - recenze

Čo rok, to nový diel takmer každej športovej série (NHL, FIFA, Pro Evolution Soccer, NBA,...). Asi mi dáte za pravdu, že aspoň ako taká zmena v týchto hrách nastáva až pri prechode na novú generáciu konzol, pretože na PS2 sa za jeden rok toho nikdy príliš veľa nezmenilo. Každopádne dnes sa budem venovať sérií NHL (konkrétne PS3 verzii), ale nie tej od EA. Ak teda chcete mať doma nejaký hokej novej generácia a neviete, ktorý je naozaj dobrý, môže vám byť tak trochu nápomocná aj táto recenzia.

Priznám sa, že patrím medzi ľudí, ktorí nepotrebujú každý rok míňať ťažko zarobené peniaze na nový diel nejakej športovej hry. Naopak, s jedným dielom si vystačím aj tri roky, niekedy aj viac, keďže dobre viem, že len málokedy príde radikálna zmena a bez najnovších licencí sa zaobídem. Ak však si mám vystačiť takú dlhú dobu v tomto prípade len s jedným hokejom, musí to byť veľmi dobrý titul. Začnime pekne po poriadku. Prvé čo určite ocení každý je veľmi prehľadné menu, vďaka čomu aj úplný začiatočník nemá žiadny problém vžiť sa do hry. No a aby ste sa do hokejovej nálady čo najrýchlejšie dostali, je potrebné začať tréningom. V tomto bode je hra naozaj veľmi kvalitne spracovaná, naučíte sa tu základným prvkom obrany i útoku, potom aj rôznym špecialitkám pri zakončovaní, proste NHL 2k8 vás zasvätí nenásilnou formou do všetkého, čo by potencionálne mohlo byť užitočné. Jediný problém je, že pri niektorých typoch tréningu sa musíte ocitnúť v nejakej konkrétnej situácií, ak chcete využiť hrou požadovaný pohyb alebo trik. Tieto situácie však nie sú automatické a tým pádom, že každý požadovaný pohyb je ohraničený časovým limitom, tak nie vždy sa vám podarí do danej situácie dostať. A teda nesplníte tréningovú misiu, čo je dosť frustrujúce. Aby ste to lepšie chápali, tak napríklad som musel zachytiť strelu protivníka v časovom limite tým, že sa doslova vrhnem telom alebo aspoň hokejkou do strely. Problém však je v tom, že puk na začiatku nedostane súper ale vy a ak stojíte pri bránke tak je len malá pravdepodobnosť, že protivník sa odhodlá na strelu (a vy v danom prípade nutne potrebujete, aby išla strela na bránu, aby ste ju mohli zblokovať). No časový limit beží neúprosne, takže danú úlohu som opakoval asi tak 10x. Proste o nervy, našťastie nie všetky úlohy sú také.

No a po tréningu je na čase dostať sa do hry. K dispozícií je niekoľko módov a tiež štyri úrovne obtiažnosti, avšak tie sú tak trocha nevyvážené. Ja som začínal na najľahšom stupni a postupne pridával. Keď som dospel k bodu, že som vyhrával zápasy o 6-10 gólov, prešiel som z prvého na druhý stupeň, v ktorom som mal na začiatku veľké problémy sa presadiť. Ten skok obtiažnosti bol cezpríliš veľký, čo spočiatku vcelku vadí, ale časom si zvyknete a následne to nepredstavuje žiadnu veľkú prekážku. Pokiaľ ide o jednotlivé módy, tak prvým v poradí je Quick Game alias rýchla hra, vyberiete si akýkoľvek tím, či už z NHL alebo z reprezentácie a hráte. Zaujímavejšie to začíná byť pri módoch ako Franchise, Season, Tournament, Challenge či Extras no a potom sú k dispozícií aj odomykateľné veci a samozrejme Online hranie. Vo Franchise si vyberiete jeden z tímov a vediete ho rok čo rok proti ostatným protivníkom až k víťazstvu. Samozrejme svoj tím môžete ľubovoľne upravovať, ako formácie, tak aj taktiku vašej hry. Hráčov môžete predávať i kupovať, musíte ich trénovať, aby nezleniveli, udržiavať ich morálku, jednoducho sú tu tony možností a je len na vás, či ich využijete a ako ich využijete. Season je niečo podobné ako Franchise, nehráte však rok čo rok, ale iba jednu sezónu a ovládať môžete až do počtu 30 tímov. Tournament je zas klasický turnaj sponzorovaný značkou Dodge (do hier sa dostáva fenomén reklám, v tejto hre uvidíte reklamy na Dodge či Duracell, časom sa stanú reklamy v hrách úplne bežnou záležitosťou a hráčov budú hnevať pomaly viac, ako tie televízne:) ), je to len taký turnaj, nič zvláštne.

Ďaľším módom je Challenge, kde môžete odomknúť nové tímy tým, že ich porazíte. No a Extras je pre tých, ktorým normálny hokej jednoducho už nestačí a chcú vyskúšať niečo nové. A čo to má byť? Nuž, konkrétne je to Battle Mode, Pond Hockey či Mini-Rink. Battle Mode sa dá charakterizovať ako Party Mini-Games, čiže sú to len také minihry pre viacerích hráčov. Sú vcelku zábavné, ale klasický hokej je lepší, môžete mi veriť. Pond Hockey znamená v preklade hokej hraný na rybníku, čiže nebudete hrať v uzavretej aréne plnej divákov, ale na zamrznutom potoku v obklúčení snehu. No a Mini-Rink je hra dvaja na dvoch + na každej strane sú brankári - to celé na maličkej ploche. Je to rýchlejšie a veľmi zábavné. Odomykateľné veci sú zas napríklad rôzne dresy a podobné, nie príliš podstatné vtákoviny, ale aj to poteší. Online netreba popisovať, jednoducho keď sa budete cítiť dostatočne mocný či dostatočne znudený hrou pre jedného hráča, zvolte online hranie no a o zábavu je na veľmi dlhé obdobie postarané. Toľko o herných módoch, teraz niečo o tom, ako vyzerá hra samotná. Čo sa mi páči, nikdy nehráte ten istý zápas 2x. Myslím to tak, že v iných, starších hokejoch som sa po nejakom čase naučil taktiku, ktorou sa AI-čka vždy riadila a teda som už nikdy nemal žiadny problém vyhrať. Proste taktika protivníkov sa riadila vždy podľa nejakej rovnice a akonáhle ste ju prečítali, nebol problém vyhrávať. Tu to až tak nehrozí, čo tím, to iná hra, či už ľahšia alebo ťažšia, závisí od vašich schopností a od štatistík jednotlivých tímov, čím lepšie štatistiky, tým ťažšia hra.

Pokiaľ ide o dianie na ľade, tiež sa nudiť nebudete. Hra sa ovláda jednoducho, pravým analógom neovládate špeciálne pohyby, ako tomu bolo v inom hokeji (mám pocit, že som to videl u NHL od EA, ale nie som si 100% istý), ale naopak pohyb hokejky. Nemôžete takto strieľať, ale za to vám to pomôže pri prenikaní do útočného pásma ba dokonca aj pri oberaní protivníka. špeciálne pohyby sa ovládajú kombináciou tlačidiel, čo je síce prehľadnejšie ako takzvaný skill stick, ale taktiež je to náročnejšie na zapamätanie. Ale aj keď sa rozhodnete, že sa nebudete učiť špeciálne pohyby, rozmanitosť striel je zaručená, R1 strieľate, ale aká streľa bude, to závisí od dĺžky stlačenia, od úhla pod ktorým stojíte a aj od toho ako ďaľeko je puk od vás vzdialený, jednoducho od každého detailu a situácie. Výsledok je následne častokrát výborný. Aj fauly sa tu dajú robiť cielene (napríklad na hákovanie je špeciálne vyhradené jedno tlačítko, ale trest vás za jeho použitie neminie) no a samozrejme k dispozícií sú aj legálne bodychecky. Skrátka veľa možností, z ktorých môžete vyberať. Graficky je hra na tom trocha horšie, grafických porúch je požehnane, hokejka prejde cez hráča, dokonca sa mi aj stalo, že som prešiel cez rozhodcu. A čerešničkou na torte bolo, že mi raz rozhodca vylúčil hráča, ten sa posadil na trestnú lavicu no a hral som v oslabení. To by nebolo nič nezvyčajné, keby počas svojho trestu hráč sediaci na trestnej lavici ďaľej veselo nebehal po ľade. Vážne, celé oslabenie som odohral za daného hráča. Ale v konečnom dôsledku, tie chyby nie sú také zlé. Viac ma trápi, že hra podporuje len 720p, čo by nebolo také čudné, keby ďalšia hra od tej istej firmy (konkrétne NBA 2k8), vydaná v ten istý čas nepodporovala rozlíšenie 1080p. A ani by mi tých 1080p nechýbalo, keby NHL 2k8 nebolo zubaté. Aspoň, že diváci sú v 3D, v škaredom 3D, ale sú.

Celkovo hra ponúka nespočetne veľa možností i zábavy, zápasy oživia občasné bitky, zranenia hráčov, ak sa vám vaše tímy zdajú byť nedostatočné, vytvorte si vlastných hráčov a tak ďaľej. Jednoducho, NHL 2k8 má svoje chyby, ale je to veľmi kvalitná a úžasne zábavná hra, no a ja nevidím žiadny dôvod, prečo by ste nad týmto titulom nemali uvažovať. Chýba vám dobrý hokej? Lebo NHL 2k8 len čaká na to, aby vás pobavil.