NBA 2k8 - recenze

Po recenzii NHL 2k8 sa budeme venovať ďaľšiemu športovému titulu, opäť od 2K Sports a síce bude to hra NBA 2k8. Ruku na srdce, basketball nie je v našich krajinách športom číslo jedna, ale pozná ho tak zbežne asi každý. Občas si pozriem v televízií nejaký ten zápas, pravdupovediac je to dosť zábavný šport, ale i keď sa to možno nezdá, je i dosť ťažký. No a keď je niečo ťažké v realite, alebo pre bežných smrteľníkov nedosiahnuteľné, to sa stáva dosiahnuteľnou skutočnosťou v hre. Takže, ak bol pre vás dosiaľ basketball veľkou neznámou, je tu istá šanca to zmeniť v podobe tohto titulu.

Keďže NHL 2k8 a aj NBA 2k8 sú od tej istej firmy, sú to športy a vyšli u nás v rovnakú dobu, budem ich tak trocha porovnávať medzi sebou. Ale to až v priebehu článku. Ak ste nikdy žiadne NBA nehrali tak verte, že naskočiť na rozbehnutý vlak nebude jednoduché. Tieto hry majú už svoje zvyklosti, ktoré sú dobre známe fanúšikom týchto sérií, ale úplný nováčik sa v nich spočiatku na istý čas stratí a bude to chcieť pár hodín sedenia na zadku, aby ste sa prekúsali naozaj všetkým, čo hra ponúka. Oproti NHL, NBA ponúka možnosť auto-save, čo považujem za tak trochu výhodu, aspoň sa vkuse nemusíte báť o stratu drahocenných dát a hlavne to tak nezdržiava ako klasické savovanie. Na prvý pohľad to pre nezasväteného vyzerá zmätene, miesto menu plného možností sa ocitám v Quick Game, nevedno prečo, ale po pohnutí pravého analógu sa predsalen do menu dostávam. Trochu ma mrzí, že pravý analóg je na vyvolanie menu a nie na prezeranie pesníčiek, ako tomu bolo u NHL-ka, ale čo sa dá robiť. Možností je fakt dosť, avšak k žiadnemu módu nie je popis a tak kto sa nevyzná prakticky nevie do čoho ide. To našťastie nebol celkom môj prípad. Ako sa tak rozhliadam, na výber tu máme Quick Game, NBA Blacktop, Game Modes, potom rôzne nepodstatné voloviny súvisiace s nastaveniami a napokonom Online mód. Nuž tak idem podľa zabehaných zvyklostí, odklikávam položku Game Modes a vrhám sa na Practice.

Spomínaný mód obsahuje len dve voľby, Standard a Free Throw, čo je tak
trocha šok, NHL ich obsahovala oveľa viac (a všetky sa mi zišli, navyše ma dobre zabavili), ale ak mi tie dve možnosti ukážu ako sa to má hrať, tak prečo nie. Plný optimizmu sa vrhám na Standard, ocitám sa na hracej ploche, súperi stoja po okrajoch a len sa pozerajú. Princípom tréningu je, že si váš tím, skladajúci sa z piatich členov, môže voľne prihrávať, behať po hale a hádzať na kôš. Čo vás to teda naučí? Dohromady nič, akurát si vyskúšate, že hrať sa to skutočne dá, ale vôbec vás to nepripraví na ten chaos, ktorý sa začína všetkými ostatnými módmi. Free Throw vás ako tak naučí hádzať trestné koše za pomoci Motion Controllera, čo je rozhodne dobrý nápad. Keď SIXAXIS dostatočne nakloníte dozadu, hráč automaticky sa sám začne naprahovať a táto animácia je zakončená hodom. Vtip je v tom, že musíte presne odhadnúť ten moment, kedy ovládač vyrovnať do pôvodnej polohy, pretože ak ho vyrovnáte priskoro alebo neskoro, tak hod rozhodne neskončí v koši. Toť všetko k Practice, naučili ste sa dokopy len hádzať na kôš, kto basketballové hry predtým nehral stále nevie čo je obrana, ale hlavne že sa autori dobre nabalia na ziskoch z predajov. Nezostáva teda nič iné než pochopiť ostatným aspektom hrateľnosti počas hry. Najlepším riešením na experimentovanie je nepochybne Quick Game, predtým však odporúčam si nastaviť obtiažnosť podľa vašich schopností, aby ste následne neboli prekvapení, že loptu držíte v rukách až potom, čo sa súperovi pridali ďaľšie body k dobru a na vašom konte je zázračná nula. Vyberiete si teda tím a stranu, za ktorú budete hrať. Každý zápas je rozložený na štvrtiny a v polovici zápasu si vždy so súperom vymeníte strany. Pripomínam, že basketball je nekontaktným športom, takže kto sa tešil na občasné bitky alebo nejaké odstavujúce pohyby nech radšej zakúpi NHL alebo Def Jam: Icon. Na úvod každej štvrtiny sa lopta vyhodí v strede haly do vzduchu a dvaja proti sebe hrajúci hráči sa k nej snažia dostať, aby ju vybojovali pre svoj tím. A potom je to už len o tom oklamať súpera a dať mu čo najviac košov, pričom netreba zabúdať na bránenie vlastnej polky hracej plochy. Každý jeden zákrok, kde je čo i len malý kontakt s hráčom sa trestá, v lepšom prípade len odovzdaním lopty súperovi, v tom horšom trestnými hodmi.

Pokiaľ ide o Game Modes, tie sú dosť podobné tým z NHL 2k8, sú to: The Association, Season, Playoffs, Rookie Challenge, Practice a Situation. V The Association si vyberiate všetko, od trénera až po tím, ktorý chcete formovať a odohrávate jednotlivé zápasy rok čo rok, snažíte sa byť čo najlepší a najúspešnejší, proste keď hladáte zábavu na dlhú dobu, tu ju určite nájdete. Predtým si však ešte musíte nastaviť isté pravidlá, podľa ktorých sa chcete uberať od obtiažnosti až po zranenia, vy si určíte čo chcete, aby sa v hre stalo. Season je v podstate to isté, ale je to pre hráčov, ktorí majú radi koniec hry na dohľad. Aby ste nemuseli hrať rok čo rok stále dookola, tak tu si môžete odohrať čisto len jednu sezónu a tak si dokázať, že vaše schopnosti sú naozaj dobré. Playoffs dôverne poznáme pod názvom turnaj, ide sa rovnakou vylučovacou metódou, len tí najlepší sa dostanú do finále a získajú vytúženú výhru. Rookie Challenge, priznám sa, že v tomto móde, rovnako ako aj v Situation veľký zmysel nevidím, nenašiel som nič také extra špeciálne, čím by som ich mohol bezpečne odlíšiť od Quick Game. Rozdiel tam samozrejme je, ale je taký slabý, že sa vám ho ani len neoplatí hľadať, povedal by som, že je to len čistý nedostatok fantázie autorov. Practice som rozoberal na úvod, jedným slovom sa to dá charakterizovať ako bieda, chvalabohu že The Association a ostatné dobré veci to zachraňujú, chce to len pevné nervy na prekúsanie sa všetkým čo hra ponúka a až potom, keď sa dostanete hrateľnosti pod kožu sa začína zábava pri hraní. Zdá sa vám to trocha málo? Počkajte až kým sa dostaneme k tiež zábavným veciam, ktoré sú bezpečne skryté v položke NBA Blacktop.

Takže čo tu vlastne máme? Je tu Dunk Contest, Dunk School, Pickup Games, 3pt Shootout a Game of 21. Predtým, než vyskúšate Dunk Contest odporúčam vyskúšať Dunk School, aby ste si nepripadali ako totálny magori (hovorím z vlastnej skúsenosti), ide tu totiž o čo najefektívnejšie zakončenie na kôš v časovom limite. Znie to výborne, ale prax je dosť ťažká, čiže to chce pevnú vôľu a veľa tréningu. Aby ste mali predstavu, musíte byť v správnej vzdialenosti od koša, rozbehnúť sa, pohnúť pravým analógom, stlačiť X na skok, opäť stlačiť pravý analóg a ak ste všetko spravili správne a samozrejme ak ste všetko stihli včas spraviť, objaví sa vám rýchlo sa naplňujúci meter, pričom tesne pri konci toho metra je čiarka. Keď sa k nej dostane ukazateľ, treba okamžite stlačiť R2, ak ste stlačili skôr alebo neskôr, z efektného zakončenia nič nebude. Ale ak ste to všetko zvládli, tak výsledok je krásny a i keď to znie zložito, chce to len chvíľu praxe a potom sa odvážite aj experimentovať a tento mód si dosýtosti užijete. Akonáhle je Dunk School už za vami a cítite sa pripravení na Dunk Contest, tak tam hrajú štyria hráči proti sebe, každý má 30 sekundový limit, po pár neúspechoch vás však zrušia ešte pred uplynutím limitu, čiže na to pozor. Hrá sa na najvyšší počet bodov (bodujú sa triky, samozrejme len tie úspešné, tie neúspešné vás zrážajú do kolien), čakajú vás tri kolá, okolo vás je veľké obecenstvo a celé to úvazda nejaký týpek, ktorý to aj komentuje, teda chváli alebo vás ničí svojimi siláckymi rečičkami. Hneď ako zvládnete základy Dunk School, budete sa baviť, môžete mi veriť, je to skvelá zábava. Potom je tu Pickup Games, kde môžete hrať od jeden proti jednému až k päť proti piatim. Určite viete o čom hovorím, ihriská sú toho plné, hrá sa na jeden kôš a platia určité pravidlá, ktoré je potrebné bezpodmienečne dodržať (teda ak chcete, aby sa vám bod za kôš prirátal, musíte pri každom opätovnom zmocnení sa lopty vybehnúť s kruhu, ktorý obkolesuje kôš). 3pt Shootout je hra, kde čisto hádžete takzvané trojky, čiže stojíte na čiare a hádžete koše, znie to sucho, ale je to dynamické a zábavné. No a nakoniec je tu Game of 21, vy bránite, dvaja idú proti vám, cieľom je zmocniť sa lopty a natrieť to súperom, proste klasická dvadsaťjednotka.

Prejdime na grafickú i zvukovú stránku hry. Potešujúce je, že oproti NHL 2k8, NBA 2k8 podporuje rozlíšenie 1080p a je to vidieť, hráči vyzerajú detailne, nie sú zubatí a celkovo to pôsobí priaznivým dojmom. Nevidel som ani žiadne výrazné chyby v grafike, jednoducho je tu vidieť solídny kus roboty. Pri každej prestávke vybehnú mažoretky a ostatní dôležitý i zbytočný ľudia na plochu, kým hráči odpočívajú, celé je to len na efekt, ale vyzerá to výborne. Nechcem tvrdiť, že nie je čo zlepšovať (to by bola blbosť), predsalen niektoré postavy mali príliš šišaté hlavy, ale som podstatne spokojnejší s grafikou v NBA než v NHL. Soundtrack je tiež fajn, i keď ja som skôr rockovo ladený a aj keď ani hip-hopom nepohŕdnem, nepripadalo mi to nejako ultra skvelé, viac ma dostal soundtrack k Fight Nightu 3. No ale zvuky, ktoré počujete na ploche sú viac než super, počujete dav, trénera, dokonca aj vzdychanie hráčov, piskot topánok vznikajúci pri kontakte s hracou plochou, jednoducho zvuk je úchvatný, presne toto som očakával od poriadneho basketballu.

Ak by som mal záverom pridať ešte jednu zaujímavosť, boli by ňou nepochybne minihry počas loadingu. Kým hra loaduje, tak si občas buď prečítate niečo o nejakom hráčovi alebo tak, alebo je vám položená otázka týkajúca sa basketballu (kto nesleduje štatistiky a dianie v NBA môže len tipovať) a k nej dostanete štyri možnosti, to celé ohraničené časovým limitom, teda taký kvíz. Je to príjemné sprestrenie a kadečo sa podozvedáte. Celkovo to vidím tak, že aj keď NBA 2k8 veľkú dieru do sveta basketballu neurobilo, tak je to fajn hra, ak však neviete nič o basketballe, vyhnite sa jej ako čert krížu, lebo preniknúť do tajov hrateľnosti je bez poriadneho Practice veľmi ťažké. No ale ak ste zas fanúšikom podobných hier, tak tu sa rozhodne nesklamete.