Monopoly - recenze

EA sa v súčasnosti zase raz dostáva medzi najrešpektovanejšie a najuznávanejšie firmy, ktoré sa zaoberajú distribúciou hier a to minimálne na poli konzolových videohier. Samozrejme, vždy existujú výnimky, takže akokoľvek majú pod palcom diela typu FIFA 08, Burnout: Paradise či napríklad Dead Space, pri takom hernom gigante nie je problém nájsť ani nejaký menej úspešný, či jednoducho neúspešný titul. Bohužiaľ, sem musím zaradiť aj Monopoly, ktoré akokoľvek malo vcelku zaujímavý koncept, neurobilo dostatok na to, aby dokázalo, že aj takto zamerané hry môžu byť a aj sú atraktívne pre nejedného hráča.

Od samotného začiatku hra sľubuje to, čo by ste mohli potenciálne chcieť, jednoducho zábavu, ktorú obsahuje štandardná hra Monopoly, nový koncept hrania, ktorý Vám zabezpečí to, že ste schopný zbohatnúť podstatne rýchlejšie, než v klasickej stolnej hre a taktiež minihry, ktoré si užijete aj s kamarátmi. Otázka však znie, čo konzolová verzia obsahuje také, čo by ste si nemohli vyskúšať v stolnej podobe tejto hry a čo je teda dôvodom na kúpu. Ja som si osobne myslel, že dôvody sú jednak minihry, potom nový mód, ktorý sa v žiadnej verzii hry Monopoly nedá vyskúšať, ďalej možnosť hrať proti počítaču, čiže bez nutnosti mať živých protihráčov a za kľúčové som považoval online multiplayer. O to väčšie prekvapenie bolo, že napriek sľubom na zadnej strane obalu, ktoré okrem iného vyslovene hovoria: „...zahrajte si tady a teď s přateli on-line“ žiadny online multiplayer sa konať nebude o čom svedčí aj absencia kolonky Network Features na obale. To je azda pre mňa tým najväčším sklamaním, pretože inak je hra vcelku zábavná. Na úvod ma tiež nepotešilo, že tu chýbajú Trophy Awards a to aj napriek tomu, že by sa to do hry maximálne hodilo. Na výber máte klasickú hru Monopoly na rôznych hracích doskách, proti maximálne štyrom súperom, pričom ktoréhokoľvek z nich môžete upraviť z hľadiska obtiažnosti, vypnúť alebo nahradiť živým hráčom a to aj bez nutnosti vlastniť viac než jeden gamepad. Okrem neho si smiete vyskúšať aj takzvanú Richest Edition, ktorú môžem bezpečne označiť za nerealizovateľnú v stolnom prevedení tejto hry. Samozrejme je tu aj sada minihier, k tej sa len tak zbežne dostanem neskôr. Princípom klasickej hry je, že si vyberiete jednu z dostupných hracích dosiek (tie ktoré sú zamknuté získavate až časom), figúrku, ktorá Vás bude reprezentovať a počet či obtiažnosť neživých súperov, respektíve zapojenie živých hráčov do hry. Vždy Vám budú poskytnuté nápovedy, ktoré Vás postupne naučia hru hrať, ale samozrejme niektoré situácie a pravidlá nájdete aj v manuále. Čo je taktiež trochu nešťastné je, že hod kockou nedokážete ovplyvniť. Hádže jednoduchým stlačením tlačidla X pričom hra následne automaticky hodí dvoma kockami a teda minimálne polovica úspechu je v nádeji, že hra Vám štedro nalosuje tie správne hodnoty, čo je podľa mňa dosť hlúpo riešené. Čakal som, že sa bude tento úkon realizovať formou, na akú som bol zvyknutý v nejdenom PC prevedení stolnej hry Človeče nezlob sa, kde sa na kocke rýchlo premieňali hodnoty od 1 po 6 a stlačením tlačítka ste kocku okamžite zastavili. Tým ste mali významný vplyv na to, čo hodíte. V Monopoly, ako som už hovoril, nemáte nijakú kontrolu nad touto činnosťou.

Prejdime na náplň samotnej hry. Na hracej ploche sa nachádzajú políčka, ktoré predstavujú budovy, ktoré si smiete kúpiť, taktiež väzenie, položku riziko a šanca či zaplať daň. Vašou úlohou je nakúpiť čo najviac budov, tie ktoré majú rovnakú farbu hlavičky potom postupne premeniť na monopol a začať na nich stavať. Pri nakupovaní ste obmedzený hneď dvakrát. Prvé obmedzenie je rozpočtové, teda kúpiť môžete len to, na čo máte a potom kúpiť môžete len to, na čo ste práve stúpili, alebo na dražbe. Na dražbu sa dostávajú tie budovy, ktoré sa hráč, čo na ne stúpil rozhodne nekúpiť, ale proste na ne nemá financie. Na aukcii najvyššia ponuka určí, kto sa stane majiteľom danej budovy. Akonáhle stúpite Vy, ale súper na budovu, ktorá je vlastnená iným hráčom, budete musieť za to zaplatiť. Ak má daný majiteľ budovy nakúpené aj ostatné budovy rovnakého druhu, teda má tam monopol, pokuta za stúpenie na dané políčko bude vyššia. A ešte vyššia bude, ak je na monopole postavený dom či nebodaj hotel. Ak vlastníte monopol, môžete po tom, ako ste uskutočnili ťah, prostredníctvom svojho účtu nakúpiť budovy, ale len na políčka monopolu. Ak postavíte v rámci každého políčka monopolu štyri budovy (čo predstavuje veľmi vysokú pokutu za predpokladu, že tam niekto zo súperov stúpi), smie vybudovať ešte drahšie hotely. Cieľom je, aby všetci súperi zbankrotovali a Vy ste vyšli ako víťaz. Budovy je možné s protihráčmi vzájomne vymieňať a to v akomkoľvek pomere. Ak trpíte nedostatkom financií a chcete či už splatiť dlhy a vyhnúť sa bankrotu, alebo vylepšiť svoje pozemky, môžete si na akúkoľvek budovu, ktorú vlastníte, zobrať hypotéku. Ak však niekto stúpi na pozemok zaťažený hypotékou, nemusí platiť žiadnu pokutu a dokiaľ budova nie je odťažená od hypotéky, nie je možné na nej stavať ani domy, ani hotely. Je jasné, že ak ste dostali od banky za hypotéku 50 peňažných jednotiek, musíte vrátiť viac, aby ste hypotéku zrušili. Takže odporúčam, s týmto prostriedkom narábať nanajvýš opatrne. Spomínal som aj známe položky na hracej ploche šanca a riziko, ktoré Vás môžu obohatiť, ošklbať o peniaze alebo nejako zvýhodniť, poprípade znevýhodniť. Ak sa dostanete do väzenia, nedá sa nič robiť buď sa vykúpite von, alebo hodíte na oboch kockách rovnakú hodnotu. Keďže hod kockami neviete ovplyvniť, radím radšej vykúpenie seba samého, teda pokiaľ na to máte finančné prostriedky. Takto vlastne vyzerá základná hra a hoci nemáte plnú kontrolu nad dianím (hovorím teda o hode kockami), tak všetko je veľmi záživné a to najmä vtedy, keď sa darí. Všetky udalosti sú doplnené radami typického reprezentanta hry Monopoly a zopár grafickými efektmi. Tie napriek tomu, že hra beží na Full HD vyzerajú slabšie, najmä textúrami, ale nie je to vyslovený koniec sveta. Motiváciou na hranie je okrem zábavnosti aj odomykanie nových hracích dosiek, kedy sa dostanete do nových prostredí a dostanete šancu nakúpiť nové budovy. Za každú budovu, ktorú ste kedykoľvek vlastnili, dostanete pečiatku do pasu. Nový pas dostanete za určitý počet pečiatok a to by pre Vás malo byť takým ocenením za šťastie, šikovnosť a snahu. Bolo by to lepšie, ak by ste za toto dostávali aj trofeje, to sa, ako som už avizoval, nekoná.

Druhý mód Richest Edition sa na Monopoly podobá už menej, ale svojím spôsobom je aspoň trochu zaujímavý. V rámci neho hráte na šesť až dvanásť kôl v troch variantoch, pričom kľúčovým javom tu sú minihry. Hrá sa vždy v počte štyroch hráčov a na úvod sa hodí štyrmi kockami. Za tým nasleduje minihra, v ktorej vykonávate jednoduchú činnosť častokrát súvisiacu s peniazmi. Víťaz minihry si vyberie tú kocku, ktorá mu z hľadiska jej hodnoty najviac vyhovuje, potom ide druhý najúspešnejší hráč minihry a tak ďalej. Čim vyššiu hodnotu kocky dostanete, tým viac políčok na ploche náhodne hra Vašou figúrkou obsadí. Ak je daná budova, na ktorej sa ocitnete voľná, automaticky ju získate do svojho vlastníctva a tým nadobudnete istú majetkovú hodnotu. Ak spadnete na už niekým vlastnenú budovu, potom musíte darovať ako pokutu jednu, poprípade viac budov danému majiteľovi pozemku. Keď získate monopol a dopadnete svojou figúrkou naň, vystaviate tam domy a neskôr i hotely. Okrem tohto môžete dopadnúť aj na riziko a šancu, čím väčšinou najchudobnejší hráč získava automaticky možnosť zobrať komukoľvek akúkoľvek budovu, poprípade zabrať monopol a to bez ohľadu na to, ktorý hráč na dané políčko rizika či šance stúpil. Minihry sú ťažšie i ľahšie, každopádne je ich len 12 a vcelku rýchlo sa obohrajú. Navyše z nepochopiteľných dôvodov mi kurzor, ktorým niektoré minihry hráte zabáčal doľava a to aj napriek tomu, že analógova páka bola vo vertikálnej polohe a tak som mal hneď hranie sťažené dvojnásobne. Horšie však je ako ste už z popisu iste pochopili, že okrem hrania minihier a vyberania hodnoty na kocke nemáte nad týmto módom žiadnu kontrolu a tak sa hra v tomto prípade hrá tak trochu sama so sebou. Ono je to zábava, pokiaľ sa darí, ale niekedy je to dosť o hubu. Môžete totiž navyhrávať všetky minihry, ale rozhodne nemusíte mať šťastie na umiestňovanie figúrok na plochu. Čo už, je to nedomyslené. Vyhráva ten hráč, ktorý na konci posledného kola má najväčšiu majetkovú hodnotu.

Nebyť absencie nedostatkov by išlo o podstatne lepšiu záležitosť, takto je to zábavne najmä pre tých, ktorí si radi zahrajú stolnú hru Monopoly. Je to lepšie aj o to, že nepotrebujete strážiť pravidlá, keďže to robí hra sama a navyše si určité prvky pravidiel smiete modifikovať podľa vlastných predstáv. Možno je škoda, že hra je robená len formou – odohraj hru a potom si spusti novú – teda jednotlivé hry nemajú žiadnu náväznosť a tak proste hráte dovtedy, kým Vás to bude baviť, keďže neviete kde je začiatok a kde koniec. Dá sa síce povedať, že koniec je vtedy, keď získate všetky pasy a pečiatky, ale ktovie, či sa Vám bude chcieť hrať tak dlho, lebo aj keď to zábava je, časom Vás pochytí monotónnosť a ani grafika Vás celkom za srdce nechytí. Monopoly nebol zlý nápad na videoherné spracovanie, ale je nedostatok módov, nie príliš dobrá grafika, malý pocit kontroly a hlavne žiadny online multiplayer. Ak teda vyslovene netúžite po Richest Edition a pár minihrách, ktoré sa obmedzujú na stláčanie maximálne dvoch tlačítiek, tak si bohato vystačíte zo stolnou verziou Monopoly, ktorú môžete brať všade a stojí podstatne menej.

Za poskytnutie hry na recenziu ďakujeme firme EA Czech.