Military Madness: Nectaris - novinky

Stratégie nie sú pre konzole tým najpopulárnejším žánrom a to i napriek niekoľkým kvalitným kusom, medzi ktorými môžeme nájsť napríklad skvelý Sid Meier´s Civilization Revolution či Tom Clancy´s: Endwar. Ich nízka atraktivita vyplýva z neľahkého ovládania, predsalen ovládač nie je dostatočnou náhradou pre kombináciu klávesnice a myši. Ešte relatívne príťažlivou variantou stratégií pre „konzolákov“ sú ťahové stratégie, medzi ktoré sa už čoskoro pridá ďalší prírastok s názvom Military Madness: Nectaris. Ako vyzerá táto novinka, ktorá sa len nedávno objavila v podobe dema na PSN?

To ako sa tento titul hrá, akým spôsobom sa prezentuje vo forme príbehu či grafického spracovania, sa dá vystihnúť slovom jednoduchosť. Inými slovami tvorcovia hry netúžili urobiť niečo veľmi komplikované, čo by hráči museli hrať niekoľko desiatok minút prípadne i hodín, aby tomu pochopili. Práve naopak, stavili na jednoduchý princíp boja medzi dvoma súpermi a prostredníctvom pevného rozmiestnenia jednotiek na jednotlivé mapy zaručili neustále sa zvyšujúcu náročnosť na taktizovanie. Príbeh je len veľmi strohý a vysvetlený textovou formou. Ľudstvo sa na Zemi v budúcnosti dramaticky premnoží a v záujme ďalšieho rastu populácie je nutné, premiestniť kriminálnikov na inú priľahlú planétu. Na tento účel si ľudia vybrali Mesiac, kde okrem iného našli zaujímavé nerastné suroviny, ktoré sa rozhodli ťažiť. Aby kriminálna pracovná sila nevyšla na zmar, oni sa stali pracovníkmi v oblasti ťažobného priemyslu na Mesiaci. To sa však zlým akosi nepozdávalo a tak sa vzbúrili a Mesiac ovládli. Aby toho nebolo málo, rozhodli sa pomstiť a tak pracujú na vývoji zbrane, ktorá by zničila celú Zem. Zvyšok ľudstva musí rýchlo konať a tak na Mesiac vysiela bojové jednotky. Bojové šialenstvo sa môže začať.

Prvý pohľad na hru nie je vôbec vábny, grafické spracovanie nepatrí medzi to lepšie, čo súčasná ponuka PSN hier obsahuje. Bojové jednotky sú hranaté, súboje medzi nimi jednotvárne bez nejakých väčších zaujímavých animácií a aj okolité prostredie je značne fádne. To však ostro kontrastuje s celkovou zábavnosťou, ktorú jednoduchý nápad, na ktorom hra stojí, ponúka. Cieľom je prostredníctvom svojich jednotiek poraziť jednotky súpera. Ide o ťahovú akciu a teda najprv som na rade ja, aby som premiestnil svojich bojovníkov a rôzne stroje na zaujímavé pozície a odtiaľ zaútočil a až potom je na rade súper. Každá jednotka sa smie pohnúť do rôznych smerov o určitý počet polí, pričom ťažká technika sa nevytrepe na väčšie kopce tak, ako to vedia pešiaci, ale na druhej strane pešiaci sú málo odolní voči útokom a nemôžu sa pohybovať o toľko polí ako ostatné bojové jednotky. To, ako ktorá jednotka obstojí voči súperovi, závisí od niekoľkých faktorov. Jednak všetko závisí od toho, ktoré bojové jednotky proti sebe bojujú. Ďalší faktor určujúci výsledok boja je okolie. Ak súpera obkľúčite v rámci prostredia, je to len vaša výhoda. Taktiež dokáže zavážiť, ak vedľa súpera máte viacero jednotiek naraz. Vtedy dostávate bonus za asistenciu ostatných bojových jednotiek, ktoré vám patria. Posledným, ale nemenej výrazným prvkom, ktorý v boji zaváži, je zem, na ktorej jednotka stojí. Ak stojíte na kopci, máte určitú percentuálnu výhodu oproti súperovi. Keď na kopci nestojíte len vy, ale i súper, máte rovnakú výhodu obaja. Taktiež ak sa napríklad rozhodnete uchýliť do svojej základne (ktorá inak nie je sama o sebe súperom napadnuteľná), dostanete mimoriadne vysoký bonus, ktorý vie byť pre nepriateľa riadne nepríjemný.

Toto všetko je veľmi dôležité, ba až kľúčové. Súboje sú vyobrazené formou nie príliš atraktívnych animácií, v ktorých z povedzme ôsmich vojakov (ktorí predstavujú jednu vojenskú jednotku), niekoľko po útoku zomrie. Môže sa stať, že prídete pri útoku o všetkých vojakov alebo naopak i o žiadneho vojaka, všetko to závisí od súperových jednotiek a od ostatných už zmienených faktorov, ktoré v každom prípade ovplyvňujú úspechy i neúspechy bojových jednotiek v boji. Čo mi trochu prekážalo bolo, že hra mi vôbec nevysvetlila princíp, na ktorom stojí. Prísť naň nebolo ťažké, ale kým som sa zorientoval v hre a v jej možnostiach, už boli dve mapy za mnou. Zišiel by sa tu nejaký tréningový level, ktorý by v rýchlosti objasnil hlavné ciele hry. Ovládanie je malinkou zvláštnosťou, hra sa mi takmer nedala ovládať ľavým či pravým analógom a musel som sa uchýliť k použitiu tradičných šipiek. Časom sa náročnosť dema zvyšovala pribúdaním nových jednotiek a budov s rôznymi funkciami, pričom s nárastom obtiažnosti sa zvyšovalo aj moje nadšenie pre hru.

Hoci Military Madness: Nectaris nijako špeciálne nevyniká a rozhodne sa nezaradí medzi najlepšie ťahové stratégie pre PS3, je to celkom zábavná a nenáročná hra, ktorá vás na nejaký čas kvalitne zabaví a precvičí vaše taktické schopnosti.