Killzone 2 multiplayer - recenze

Po recenzii, ktorá bola zameraná predovšetkým na singleplayer a ostatné prednosti hry, sa dostávame k zhodnoteniu multiplayeru. Ten je v dnešnej dobe už konečne oficiálne spustený. Od začiatku sa hovorilo, že tým najväčším tromfom tejto hry bude jednoznačne multiplayer, ale po vzhliadnutí dema vznikli pochybnosti, či zážitok nebude skazený pomalým otáčaním sa okolo vlastnej osi pravým analógom. Našťastie môžem povedať, že multiplayer je prinajmenšom taký dobrý, ako singleplayer, aj keď má svoje muchy.

Hra obsahuje niekoľko málo módov, ktoré si smiete zahrať až s 32 hráčmi. Vašou úlohou napríklad môže byť získať čo najväčší počet zabití (teda Team Deathmatch), zabiť vopred určeného hráča skôr, než sa dostane do bezpečia alebo ho chrániť, odniesť jednu vec na určené miesto tak, aby Vám v tom nepriateľ nestačil zabrániť či napríklad niekto musí zničiť určitý predmet a tí druhí ho zas musia brániť. Všetky tieto módy sú obyčajne dosť krátke, preto kto má chuť na dlhšie hranie určite ocení možnosť hrať všetky úlohy na jeden záťah v rámci jednej mapy. Tým sa vlastne hranie nielen predlžuje, ale hlavne obohacuje a stáva sa menej monotónnym. Spomínaný mód na štýl Team Deathmatch má však svoje chyby, osobne som doteraz presne nepochopil ako pravidlá presne znejú. Popis je jasný, zabiť čo najväčší počet nepriateľov dokým neskončí časový limit, lenže realita je iná. Napriek desaťminútovému limitu sa hra zväčša končila už po prvej minúte s tým, že bol vyhlásený víťaz, pričom nikde som nevidel nejaký horný limit zabití, pri ktorom by v rámci pravidiel mala hra skončiť. Takže mi to skôr pripadalo, ako keby to skončilo nejako príliš predčasne. Horšie však je ak Vás nie je aspoň 30, lebo mapy sú veľké a čím menej ľudí, tým ťažšie sa terče hľadajú. Preto aj keď hranie online je veľmi zábavné, treba sa zmieriť s tým, že pravá zábava začína až vtedy, keď každému módu pochopíte a keď sa aspoň zbežne zoznámite s mapami, na ktorých budete hrať (aby ste vedeli kde majú nepriatelia rodisko, aby ste si ich neďaleko neho mohli počkať). Ostatné módy sú fajn, ale osobne ma najviac bavilo, keď som hral mix všetkých štyroch naraz, kedy po splnení jednej úlohy bez akéhokoľvek prerušenia idete automaticky na ďalšiu a potom skupina, ktorá má nakoniec na konte najviac splnených úloh je víťazom.

Na multiplayeri sa mi taktiež veľmi pozdáva miera možností, ktoré máte. Na úvod si podľa úrovne svojich skúseností môžete vybrať zbraň, ktorú chcete a tak aj Helghasti smú využívať od samotného začiatku zbraň ISA (ktorá je podľa mňa podstatne lepšia) a neskôr aj mnohé iné. Taktiež nie je možné, aby sa niekto z nepriateľov usalašil niekde v rodisku svojho nepriateľa a tam strieľal každého, kto sa narodí (to vedelo naštvať v Unreal Tournamente III v jednej konkrétnej mape na Capture the Flag), pretože na rodisku sú bojové stroje, ktoré automaticky strieľajú na každého protivníka, ktorý by sa chcel takto voči druhým zachovať. Naopak nepozdáva sa mi absencia krycieho systému, čo spočiatku dosť chýba, ale neskôr sa to dá hrať v pohode aj bez toho. Najviac ma však hneval fakt, že je možné zabíjať sa navzájom medzi sebou v jednom tíme, pretože jeden z mojich spolubojovníkov tak konal z obľubou a očividne žiadna sankcia mu za to nehrozila. Možno mu ubudlo pár bodov, ale tie body sú spoločné takže ak na takého magora narazíte, bude Vám znepríjemňovať život a nemôžete s tým nič robiť. Akonáhle sa narodíte so zbraňou v ruke, žiaľ, máte len veľmi obmedzené množstvo nábojov, preto je vhodné niekoho rýchlo nájsť, zastreliť a zobrať si jeho zbraň či aspoň muníciu, aby ste v krutom boji obstáli. Čo sa mi taktiež pozdáva je, že pri každej novej partičke si nemôžete vybrať, či chcete hrať za jednu alebo druhú stranu, ak teda nie sú obe strany počtom hráčov narovnako a tak musíte nechať hru, nech Vás automaticky zaradí k tým, ktorých je menej. Tak sa hráči vždy kvalitne premiešajú a teda ak sa Vám v jednej hre nedarilo, v druhej sa už môže, lebo tí silní sa pravdepodobne rozmiešajú a obtiažnosť bude viacej vyvážená. Navyše sa tak môžete zbaviť škodnej, ktorá predtým hrala s Vami a strieľala po Vás.

V súvislosti s online hraním je vždy veľkou otázkou ping, teda odozva servera, ktorá môže poľahky spôsobiť sekanie, spomalenie hrania a podobne. Na prvý pohľad je všetko úplne stabilné a pri pohybe či strieľaní som nevidel žiadne sekanie, spomalenie alebo čokoľvek iné negatívne, ale predsa pozornému oku neujde, že nepriateľ raz za čas nepadne vtedy keď má, ale o čosi neskôr, čo vyzerá zvláštne, ale nepovažujem to za nejakú nepríjemnú chybu. Hranie to nekazí, takže niet sa na čo sťažovať. Paráda taktiež je, že ak je niekto medik, môže Vás oliečiť v momente, keď umierate. Tento moment je len veľmi krátky, niekoľko sekundový, ale stačí to na to, aby Vás nejaká dobrá duša postavila späť na nohy. Hlavnou zložkou je samozrejme strieľanie, to je prinajmenšom také zábavné, ako v singleplayeri, keďže strieľať do AI súperov, ovládaných živými hráčmi a následne ten pocit, ako ich to muselo riadne vytočiť, je naozaj skvelý. Pokiaľ ide o grafiku, neraz sme v hrách mohli vidieť, že v multiplayeri to vyzeralo o niečo horšie, aby naraz mohlo hrať veľa hráčov, to však nie je prípad Killzone 2. Všetko to úžasné, nad čím ste otvárali ústa v hre pre jedného hráča tu nájdete, akurát nepriatelia sú tuhší a hranie proti nim je väčšia sranda. Aj animácie každej postavy sú až prekvapivo dobré, čomu som rád, nie je to tak dávno, čo som videl FPS-ky, v ktorých tento prvok bol riadne zanedbaný a nevyzeral prirodzene.

Sony sa jednoducho má čím chváliť, hoci multiplayer Killzone 2 má svoje muchy a nastavovanie servera je čiastočne obmedzené (nastavenia módov sú pevne dané a hýbať s nimi sa dá len vtedy, ak sa rozhodnete vytvoriť svoj vlastný server úplne od základov), je naozaj neskutočne zábavný a v určitých momentoch si naozaj pripadáte ako v nejakej vojne budúcnosti. Prijal by som síce viac módov, ale dá sa bohato vyžiť aj s týmto na veľmi dlhú dobu.

 Za poskytnutie hry na recenziu ďakujeme firme Sony.