Killzone 2 - recenze

Prvý Killzone mal v zásade na PS2 úspech, i keď s odstupom času si môžeme priznať, že očakávania boli na vyššej úrovni než samotný titul. To však samozrejme neznamená, že by bol zlý, práve naopak, ale mal svoje muchy. Medzi najväčšie chyby sme jednoznačne mohli zaradiť kolísajúcu obtiažnosť a nekonečný stereotyp, ktorý sa dostavil už po prvej hodine hrania. Na druhej strane tu bol veľmi pekne spracovaný konflikt medzi dvoma stranami, brániacimi sa ISA a útočiacimi Hellghastmi, množstvo zaujímavých zbraní a hlavne on-line multiplayer. Takže čo vlastne spôsobilo rozruch ohľadom pokračovania tohto titulu?

Príbeh pokračuje v pozorovaní konfliktu medzi Hellghastmi a ISA, pričom celé to začalo, keď Hellghasti napadli Vektu obývanú príslušníkmi ISA. História útočníkov sa niesla v znamení diktatúry, pričom na úplnom začiatku Hellghasti bojovali s nepriaznivými podmienkami svojej planéty Hellghan, neskôr vyvraždili všetok odpor voči režimu a za pomoci zradcov z ISA prenikli cez vesmírne ochranné štíty a začali plieniť. Našťastie hlavne vďaka štyrom bojovníkom, Templarovi, Luger, Ricovi a Hakhovi, sa podarilo útok odvrátiť a Hellghastov prinútiť k ústupu. Hra pokračovala aj na PSP v podobe Killzone: Liberation, avšak na ani jednu z predošlých hier sa dvojka príliš neviaže. Tentoraz je na čase zasadiť Hellghastom tvrdý úder a nechať ich zaplatiť za ich chyby. Teraz sa bude bojovať na ich planéte o ich prežitie. Toť v skratke príbeh prvého dielu a začiatok toho druhého. Dá sa povedať, že hra sa riadne zmenila, takže zatiaľ čo kedysi ste si časom mohli zahrať za ktoréhokoľvek zo štyroch hlavných hrdinov, v Killzone 2 budete po celú dobu hrať len za jedného a aj to nebude žiaden z tých štyroch, z prvého dielu. Novým hlavným hrdinom hry je Sev, ktorý spolu s Ricom, Garzom a Natkom sa snažia zložiť vodcu prevládajúceho režimu. Okrem Rica narazíte na ďalšiu povedomú postavu z prvého Killzone, teda na Templara, ten je však v súčasnosti veliteľom a teda sa nezúčastňuje boja, čo je trochu škoda. Od prvej chvíle je nemožné si nevšimnúť absenciu sekundárnej paľby každej zbrane, tá však vôbec nechýba a dojem zo strieľania je aj napriek tomu vysoko pozitívny.

Do hrateľnosti taktiež pribudol krycí systém, ktorý je neraz kľúčovým faktorom Vášho prežitia. Skryť sa dá prakticky za každú prekážku, efektívne to však je len vtedy, ak je prekážka dostatočne vysoká, aby Vám žiadna časť tela nevytŕčala von. Toto je asi jediný slabý moment, pokiaľ ide o túto schopnosť. Ako som spomínal, Killzone bol vždy veľmi jednotvárny a rýchlo sa obohral a časom začal nudiť, to však nie je prípad tohto pokračovania. Hoci stále ide len o strieľanie, nepríde Vám to v žiadnom prípade ako stereotyp a to hlavne preto, že vždy máte dostatočnú obmenu či už zbraní, alebo bojových strojov a taktiež skriptovaných momentov. Takže aj keď prakticky ide len o nekonečné kosenie protivníkov, zmena prostredí, pokročenie v príbehu, ovládanie vozidiel či rôznych typov zbraní spôsobí, že sa nikdy nudiť nebudete. Jedinú slabšiu pasáž som zaznamenal až na samotnom konci hry, ktorá je veľmi dlhá a to preto, že protivníkov je obrovské množstvo a teda väčšinu času strávite v jednom krytí až kým si neprečistíte cestu cez nekonečné davy nepriateľov do druhého krytia a tak stále do zblbnutia. Ale aj to sa dá prežiť.

V preview na túto hru od môjho kolegu ste sa mohli dočítať o absencii HUD, čo bolo možné vidieť už v deme. Jednoducho priveľa zásahov sa odrazí v množstve krvi, ktorá pokrýva Vašu obrazovku až nakoniec obraz sčervená a Vy umriete. Umieranie v tejto hre nie je ničím výnimočným a to hlavne kvôli špecifickému typu nepriateľa, ktorý najradšej bojuje na telo. Ak Vás zaskočí v krytí keď nabíjate a Vy nestačíte zareagovať, jediným sekom noža Vás pošle nazad od posledného checkpointu. Našťastie checkpointov je všade dosť a pri každom z nich sa Vám uloží Vaša pozícia, takže keď musíte od PS3 odísť, nikdy sa nebudete musieť trápiť nad tým, ako dlho zase budete musieť hrať, kým sa opäť dostanete do pasáže, kde ste hranie ukončili. To je azda jeden z najlepších momentov, aké som v hrách zažil a tromfnúť to dokáže už len titul, ktorý Vám umožňuje uložiť pozíciu kdekoľvek. Je to lepšie ako napríklad Devil May Cry 4 či starší Black, kde ste jednoducho museli level dokončiť, ak ste nechceli ísť úplne odznova. A tam mnohé misie trvali obdivuhodne dlho. Čo Vám však v súvislosti s checkpointmi môže prekážať je, že pri každom z nich a pri každom i keď veľmi krátkom in-game loadingu hra sekne, čiže zakúsite frame drop. Ešteže vtedy nebýva žiadny akčný moment a teda to pri hraní vôbec neprekáža a taktiež je lepšie to mať takto, ako hru inštalovať.

Presne tak, hra nielenže nevyžaduje absolútne žiadnu inštaláciu, ale nie je tu ani tá možnosť, čiže svoj HDD bezpečne uchránite pred veľkým úbytkom GB. Neviem ako pre Vás, ale pre mňa je to úžasné plus, keďže mám už len veľmi málo miesta na disku a nechce sa mi nič zo súčasnej ponuky nainštalovaných vecí mazať. Prejdime na arzenál zbraní. Ten je pomerne pestrý napokon taký bol aj v prvom Killzone a mnoho zbraní minimálne podľa výzoru spoznáte. Ich vlastnosti sa trochu líšia a to najmä kvôli už spomínanej absencii sekundárnej palebnej možnosti, ale zmena v streľbe je pozitívna, napríklad základná zbraň menej kope a tak sa dokážete v najhoršom zaobísť len s ňou. Medzi novinky však môžeme zaradiť nôž, ktorý je ku podivu veľmi efektívny a dokonca lepší než obyčajný melee attack. Potom tu máme napríklad plameňomet, ktorý síce svojím zjavom vyzerá dosť otrasne (hoci plameň je pekný, streľba vyzerá ako prúd moču a nie agresívneho plameňa), ale je účinný a to ide v prvom rade. No a za zmienku stojí aj napríklad zbraň, ktorá strieľa elektrinu a tak nielenže buď dočasne vyradí živých nepriateľov z prevádzky či ich jednoducho zabije, ale hlavne pomôže bojovať rýchlejšie proti strojom. Tie sú totiž veľmi silné a bez tejto zbrane ich ničenie je podstatne ťažšie.

Samozrejme noviniek je viacero, ale nebudem ich tu mechanicky menovať všetky. Spomínal som kontrolovateľné vozidlá a bojové stroje. Ich využitie je efektívne, efektné a zábavné, bohužiaľ za celú hru na nich narazíte pomenej, to je však spôsobené aj krátkosťou hry. Ja som prešiel na strednej obtiažnosti túto hru za cca 7 a pol hodiny, čo je dosť málo, ale kto má na hranie menej času to možno že aj ocení. Pokiaľ ide o ďalšie novinky v sérii, za zmienku stojí aj liečenie parťákov, ktoré síce nie je nejako povinné, ale s nimi sa bojuje jednoznačne podstatne ľahšie. To preto, že oni si všimnú aj nepriateľov, ktorých vždy vidieť nemusíte a dokonca ich vedia aj riadne vyriediť, takže ich pomoc je dosť kľúčová. Pokiaľ sa niekto z Vašich (teda len niektorá z hlavných postáv) ocitne na zemi, stačí k nej prísť a využiť špeciálnu pomôcku na liečenie, ktorá vyzerá aj efektom aj vzhľadom veľmi zle, ale účel splní. Ak je spolubojovník na príliš nevýhodnom mieste (niekde uprostred paľby), radšej sa naň vykašlite, nič sa mu nestane, treba mať totiž na pamäti, že Vás nikdy nikto neolieči, preto riskovať svoj krk za každú cenu je zbytočné (viem to z nejednej vlastnej skúsenosti).

Základná otázka pri hraní každej hry znie, čo Vás udrží pri hre? Nuž, ak Vám nestačí vysvetlenie, že ide o vysoko kvalitný, zábavný a návykový titul, tak jednou z príčin sú aj Trophy Awards. Ako to už býva, niektoré sú ľahšie, iné zas ťažšie získateľné, ale rozhodne to podnecuje Vašu snahu hrať dlho a prejsť hru niekoľkokrát. Ďalším dôvodom opakovaného hrania môže byť aj odomknutie najvyššej možnej obtiažnosti, ale pravdupovediac na ňu si po zahratí najmä poslednej misie trúfne len ten najväčší skiller alebo samovrah. Počas každého levelu smiete zbierať dokumenty a rozstrieľavať všemožne skryté Hellghanské znaky, za čo dostanete pri poslednom zodvihnutom dokumente či rozstrelenom znaku Trophy Award. Takže to sa tiež dá považovať za motivačný faktor nielen na jednorazové hranie. No a samozrejme aj trofej, ktorá Vás vyzýva k prejdeniu všetkých levelov na akejkoľvek obtiažnosti bez jediného úmrtia je tiež veľmi lákavá. Neraz sa o Killzone 2 hovorilo ako o jednej z najlepšie vyzerajúcich hier na PS3, môžem len povedať že je to úplná pravda.

Až na pár už zmienených slabších efektov ide naozaj o výborne vyzerajúci titul, ktorý najmä svojím tieňovaním vyráža dych. Samozrejme aj nepriatelia vyzerajú nádherne a na jednotlivých typoch protivníkov sa tvorcovia dosť vybláznili. Od charakteristických svietiacich očí až po ich oblek či zbraň, to všetko spracované do najmenších detailov. Pričom typov nepriateľov je naozaj viac než dosť. Od bežných pešiakov cez už spomínaných „samovrahov“, ktorí milujú boj telo na telo, cez vrhačov granátov, nosičov plameňometov až po obrovských ťažkoodencov, na toto všetko v rámci hry narazíte a budete to musieť zložiť. Keď je už reč o ťažkoodencoch, ťažko opomenúť bossov. Až na jednu výnimku každého bossa budete neskôr stretávať v trochu menej odolnej podobe bežného nepriateľa, jediné väčšie ťažkosti budete mať asi len s bojovými strojmi známymi ako Atac. Ten v podobe bossa je riadna sviňa a zdolať ho na prvý šup je veľmi ťažké, teda ak nehráte na najľahšej obtiažnosti. Aj keď vždy viete taktiku ako na ktorého bossa treba zaútočiť (spolubojovníci to kričia hneď ako zazrú bossa, alebo Vám to hra jednoducho taktne naznačí), nie vždy je to jednoduché, treba mať po ruke správnu zbraň, vedieť kam sa dá účinne schovať a čo si kde môžete dovoliť. Čo mi pripomína, hra Vám v určitých momentoch dá možnosť si zo stojana zobrať zbraň, ktorá by sa Vám akože mala za najbližším rohom hodiť, nenechajte sa zblbnúť, ja som až na pár málo prípadov vždy ľutoval a musel som sa vrátiť späť po moju predošlú zbraň. Preto aj keď takýto nápad je dosť dobrý (brať zbrane po mŕtvych nepriateľoch sa síce dá, ale dostanete ich len s málom nábojov, zatiaľ čo stojan Vám dá niekoľko plných zásobníkov), vždy opatrne zvažujte a skúšajte ak si nie ste istý a hlavne nikdy keď sa Vám zbraň pre danú pasáž nepozdáva, to nenechajte len tak a radšej sa vráťte, ušetríte si kopec starostí.

Všade na Vás kričia, že najsilnejšou stránkou hry je multiplayer a to i napriek tomu, že hra pre jedného hráča je naozaj výborne spracovaná, ale nikto Vám to dnes nemôže 100%-ne zaručiť. Oficiálne on-line servery ešte nie sú spustené, takže nemôžem Vám naisto tvrdiť, že bude vždy stabilný framerate, že grafika nebude horšia a nedokážem len tak povedať aké sú tam možnosti. I keď je možné hrať všetky multiplayerové veci s botmi, rozhodne to nie je ono a tak multiplayer Vám radšej priblížim po jeho spustení v kratšom článku hneď ako to bude možné, aby som Vám s čistým svedomím mohol naozaj povedať, že je to dobré. Zatiaľ však môžem konštatovať len to, že Killzone 2 je vynikajúca, i keď kratšia FPS-ka, ktorá sa rozhodne nemá za čo hanbiť a každý jeden majiteľ PS3, ktorý sa pokladá za milovníka tohto žánru, by si ju mal bezpochyby zaobstarať.

Za poskytnutie hry na recenziu ďakujeme firme Sony.