Katamari Forever - preview

Od prvého dielu hry Katamari, Katamari Damacy, ubehlo už takmer päť rokov a za ten čas vyšlo nejedno pokračovanie napríklad na PS2, PSP či Xbox 360, medzi nimi sa ocitol aj titul Noby Noby Boy, ktorý si žiaľ kvôli svojej nejasnej náplni a komplikovanému ovládaniu vyslúžil slabšie hodnotenia. Najnovšie sa chystá nový prírastok k sérii pre PS3 s názvom Katamari Damacy Tribute (v našich končinách známe ako Katamari Forever). V dnešných dňoch sa nám dostalo do rúk japonské demo tohto titulu, ktoré nám umožnilo aspoň čiastočne posúdiť kvalitu plnej verzie. Aké to teda je?

Princíp Katamari hier bol vždy v podstate veľmi jednoduchý, v úlohe akejsi valiacej sa gule ste museli zvalcovať všetko, čo vám stálo v ceste, pričom spočiatku ste boli schopní na seba nalepiť len veľmi malé predmety, ale ako ste postupom času rástli, mohli ste začať na seba nalepovať aj podstatne väčšie prekážky, napríklad i budovy. Hrateľná ukážka ponúka dva levely ohraničené časovým limitov, každý z nich so svojím osobitným cieľom. V prvej úrovni sa ocitáte v bazéne, v ktorom ste do sýtosti nasiakli vodou. V momente, ako ho opustíte, z vás vlhkosť postupne vypŕcha. Vašou úlohou je svojím pohybom po púšti pretvárať mŕtvu piesočnatú zem na krásnu trávnatú plochu plnú kvetov, stromov, motýľov a tak podobne. Zem sa pretvára automaticky ako po nej chodíte, avšak na premenu púšte na lúku musíte mať v sebe nasiaknutú vodu, ako náhle sa vysušíte, prestanete získavať nové územie lúky a tak nezostáva nič iné, než len sa vrátiť naspäť do bazéna po ďalšiu vodu. V ľavom hornom rohu obrazovky sa vám okrem plochy, ktorú ste už pretvorili, zobrazuje aj percento vlhkosti, ktoré sa začne automaticky vyprázdňovať hneď po vyjdení z vody. Cieľom je čo najefektívnejšie premyslieť svoj pohyb prostredím tak, aby ste čo najefektívnejšie dokázali pretvoriť čo najväčší kus zeme. Jedinými hmotnými prekážkami môžu byť zvieratá, ktoré sa voľne po ploche pohybujú a ktoré vás po kontakte s nimi zbrzdia v pohybe vpred. Žiaľ, nielen zvieratá vás môžu pri pohybe prostredím potrápiť.

Katamari hry sa okrem originálneho nápadu, na ktorom je ich princíp postavený, vyznačujú aj svojským ovládaním. Samozrejme, dalo by sa bez problémov si predstaviť hrať hru jednou rukou, kedy by ste sa pohybovali prostredím ľavým analógom a možno sem tam by ste si pootočili kameru pravým analógom, ale to by zrejme rýchlo omrzelo a rozhodne by hra nebola takou výzvou, akou v súčasnosti je. Guľu uvediete do pohybu tak, že obe analógové páky naraz nasmerujete do rovnakej pozície. Tým máte obe ruky bezpečne zamestnané, navyše nemusí to byť od prvého momentu až také jednoduché, ako by sa mohlo zdať. Ak sa potrebujete dostať niekam vyššie, než zo zeme dočiahnete, vyskočiť sa dá R2-kou. Po prípade ak uvážite za vhodné rýchlo vyštartovať vpred, opakovaným súčasným pohybom ľavého i pravého analógu v opačným smeroch vpred a vzad vaša guľa krátkodobo vystrelí vpred, čo sa hodí najmä počas prvého levelu, keď už vám dochádza zásoba vody a vy chcete ukoristiť ešte malý kúsok zeme skôr, než zájdete po ďalšiu vodu. Všetko toto by nebolo nič zlé, dokiaľ by kamera bola naozaj vyriešená dobre, čo však nie je. Ak sa rozhodnete náhle zmeniť s guľou smer o 180 stupňov, tento pohyb bude strašne pomalý a to až do doby, než si sami otočíte kamerou. Hra nemá ani trochu duchaprítomnosti, čiže v miestach, kde chcete zmeniť smer, si musíte kamerou ešte aj sami otočiť, čo by bolo v poriadku, keby sa to dalo urobiť poriadne.

Kameru je možné otočiť o 180 stupňov stlačením L3 a R3 naraz, avšak nie je to úplne pohodlné či také efektívne, ako keby ste si ju mohli otočiť pravým analógom, navyše otočka pohľadu o 90 stupňov môže byť problematickejšia, poriadne sa to urobiť skoro ani nedá. Ako som už spomínal, demo je japonské a teda popis ovládania je kvôli japonským znakom pre neznalých tohto jazyka španielskou dedinou, takže kto hru v živote nehral, musel dôjsť na všetky prvky ovládanie úplne sám. Okrem nemožného otáčania kamerou môže byť problém s druhou úrovňou, v ktorej je jej náplň podstatne známejšia, vašou úlohou je teda nalepiť na seba čo najviac vecí od tých najmenších až po tie najväčšie tak, aby ste do krátkeho časového limitu vyrástli do čo najväčších rozmerov. Tu sa ocitnete v celkom malej detskej izbe plnej stolov a poličiek, vďaka čomu sa neraz stane, že nevidíte kam idete, lebo výhľad vám cloní nejaký vyššie položený predmet. Navyše mal som taký pocit, že hoci na zemi je veľmi malých predmetov celá hŕba, len pomenej z nich sa dá naozaj zobrať. O to ťažšie sa potom rastie, keďže sa na prvý pohľad vytešujete, koľko toho na seba naberiete a keď cez uličku s mini predmetmi prejdete, nestačíte sa diviť, koľko ste ich za sebou vôbec nezobrali. Nie kvôli nedostatočnej veľkosti (na zber určitých väčších predmetov musíte mať patričné rozmery), ale jednoducho preto, že sa zobrať ani nedali. Poslednou významnejšou vecou, ktorá mi tak trochu prekážala bolo, že v prvej úrovni by sa zišla akási mini mapka, lebo sem tam sa mi prihodilo, že po vysušení som si nebol po niekoľkých otočkách s kamerou celkom istý, kadiaľ vedie cesta späť k bazénu. Ak však prehltnete už zmienené chyby, ktoré sú viac i menej významné, tak vám  ručím za to, že sa pri hre nudiť nebudete.

Všetky problémy, ktoré som pri hraní dema zaznamenal, sa ešte vychytať dajú, veď napokon Katamari Forever vychádza až o dva mesiace. Avšak obávam sa, že s nemotorným otáčaním kamery sa už robiť nič nebude, na to si jednoducho treba zvyknúť. Najnovšie pokračovanie titulu Katamari je zase raz vysoko návykové a iste poteší stálu základňu hráčov, ktorí týmto hrám fandia a nepochybne si nájde mnoho ďalších, nových priaznivcov. Ak máte záujem odskúšať spomínanú hrateľnú ukážku, stačí mať prístup na japonský PlayStation Store, kde pod anglickým názvom Tribute na vás už nedočkavo čaká.