Harry Potter a Princ Dvojí Krve - recenze

Áno, opäť bol v kinách nový Harry Potter a opäť sme sa dočkali rýchlo pečenej rovnomennej hry od EA na všetky existujúce platformy. A aj napriek tomu, že Potterománia na našom území pomaly ustupuje, sa bude predávať ako teplé rožky. Adekvátne? To záleží hlavne od kupujúceho, deti vychádzajúce z kina by zo svojich rodičov vyťahali peniaze, aj keby bol v krabičke od hry len manuál, ostatným hráčom sa cenovka nelíšiaca sa od bežnej hry na PC a PS2 nemusí zdať práve najnižšia, obzvlášť s prihliadnutím na obsah hernej náplne a zábavu, ktorú za svoju cenu ponúka. A napriek tomu, že istý potenciál tu určite je, údelom filmových hier je vo väčšine prípadov zapĺňať miesto v kope priemerných hier. Takže ako sa podaril šiesty diel hry podľa filmu podľa knihy s Potterovskou licenciou?

Tipujem, že si každý domyslí o čom by mohla hra s Harrym v hlavnej úlohe byť, preto nebudem ďalej chodiť okolo horúcej kaše a prejdem k veci. Hra by sa ľahko dala rozdeliť na dve jednoduché častí, teda prieskum školského hradu a okolia a samotné zadaných plnenie úloh. Zahráte si metlobal (v češtine framrpál, alebo čo...), budete miešať lektvary a v dueloch si zastrieľate po spolužiakoch. V podstate, hra vyzerá nasledovne: choď tam a tam a sprav to a to, potom zase bež na druhý koniec hradu a sprav niečo iné, medzi tým sa blysne krátka animačka, ktorá načrtne neurčitý útržok z príbehu a vás potom zase pošle na iné miesto. Napriek tomu, že prostredie hradu je perfektne navrhnuté a scenérie efektné, prechádzky po ňom sú nuda. Jediné čo môžete získať, sú skryté erby, za ktoré dostanete zopár bonusov. Našťastie pre vás, ak nechcete, na miesto ďalšieho stretnutia blúdiť nemusíte, stačí zavolať ducha Skoro Bezhlavého Nicka, ktorý vás s ochotou odprevadí  až k cieľu, aj to vám však zbytočne zaberie takmer polovicu herného času.

So zvyškom je to už inak, pretože všetky tri minihry, sú chytľavé a ihneď dostupné pre široké publikum mladých aj starých. Miešanie lektvarov sa podarilo zrejme najviac, v obmedzenom časovom limite musíte pomocou ľavého analógu vybrať a do kotla naliať a nahádzať všetky potrebné ingrediencie, a to v špecifickom poradí. Aby veci neboli tak jednoduché, sem tam treba tú farebnú žbrndu pomocou správnych pohybov premiešať a poriadne prevariť, inokedy zase pred použitím poriadne pretrepať fľašku. Varenie si môžu obzvlášť užiť majitelia Wiička, pretože hra podporuje plné ovládanie pomocou pohybových senzorov. Častejšie ako pri kotlíku sa však ocitnete s prútikom v ruke postavení proti súperovi. Kúzlenie je šikovne zastúpené pohybom pravého analógu, takže jednoduchým výpadom smerom vpred  zošlete na nepriateľa základné útočné kúzlo, pohybom k sebe si vytvoríte štít a na rad prídu aj špeciálne zaklínadla, ktoré súpera zhodia z nôh alebo zavesia do vzduchu. Trafiť sa však nie je vždy najľahšie, pretože okrem defenzívneho kúzlenia sa súper rovnako ako vy dokáže efektívne uhýbať, každý súboj sa preto viac ako akcii približuje ťahovej stratégii v rýchlejšom tempe.

Do tretice máme možnosť hrať metlobal, chytľavý aj vďaka perfektnej atmosfére pri každom zápase. Cieľom Harryho ako stíhača je celý čas uháňať za zlatou okrídlenou loptičkou, takže nie, žiadne komplexné zápasy so strieľaním gólov do brániek sa nekonajú. Jedinou vašou úlohou je prechádzať stredom vopred pripravených hviezd. Koncept je natoľko zjednodušený, že sa ani nemusíte starať o trasu, kamera vás o tom sama presvedčí, na prekážkach sa nedá ublížiť ani zletieť z metly, predom máte dokonca vytýčenú presnú trasu, medzi ktorými zo stĺpov mostu sa máte vydať, loptička na vás tiež počká, jediné čo môžete pokašľať je vypršanie časového limitu, ktorý sa napĺňa prechádzaním cez spomínané hviezdy. A práve toto zaváňa po prílišnej zameranosti na casual obecenstvo, čím určite množstvo iných hráčov utrpí. Absolútnym zjednodušením však určite neutrpela zábavnosť, ktorá je po celý čas na vysokej úrovni, čo ma celkom milo prekvapilo. Ak by ste okrem príbehových úloh nemali pokoj, čaká na vás ešte množstvo tých vedľajších, a to z každej kategórie. Okrem toho, ak máte po boku spoluhráča, môžete si to s ním rozdať v lokálnom multiplayeri v podobe klasického duelu, čo je pri takomto type hry príjemné a nečakané spestrenie.

Na druhej strane, skrátka prídete, keď budete pátrať po akomkoľvek náznaku celistvého príbehu schopného zrovnania s filmovou predlohou. Ja osobne som skončil pri piatej knihe a treťom filme a z formy akou sa prezentuje dejová linka som s problémami pochopil len úplný koniec, inak vôbec nemám poňatia, kto, kde, s kým a prečo. Je síce milé, že vďaka filmovej licencii sa väčšina hercov aj sama nadabovala, no úprimne, na oko pekné cut scény sú len preto aby sa nepovedalo, spracovanie a pohyby postáv mi prišli dosť suché a umelé a ako zlatý klinec do rakve, herná doba sa s vynechaním všetkých vedľajších questov približuje úbohým šiestim hodinám, čo je aj na dnešné pomery žalostne málo. Hru máte pri troche snaženia dokončenú za jedno dopoludnie, potom sa síce ešte môžete pozabávať množstvom vedľajších úloh, no od hry by som čakal niečo viac ako zbierku troch minihier a zbieranie farebných malých erbov.

Hra síce pekne vyzerá (teraz neviem, či sú posledné hry na PS2 tak graficky vymakané, alebo poniektoré hry na PS3 tak graficky zaostalé...), aj sa perfektne počúva a ponúka slušnú porciu zábavy pre každého, verzie pre PC a PS2 sú tiež s českými titulkami, no to všetko za cenu bežnej a pravdepodobne dlhšej hry. Polovičný princ vás, nezáležiac nakoľko je zameraný na občasných hráčov a nakoľko je jeho obsah repetívny a príbehové cut scény otrasné, bude na betón baviť, no druhú stranu mince, konkrétne pomer cena/výkon už musíte zvážiť sami. Skrátka a dobre, málo muziky za veľa peňazí.

Chcete vidět další Recenze platformy PS2? Přejděte na stránku PS2 Recenze.