Half-Life 2 Episode One - recenze

Verím, že sa nenájde nikto, čo by nepoznal takú hernú osobnosť akou je Gordon Freeman, takže preskočíme chválu Half-Life série, ktorá nás opaľovala za monitorom niekoľko rokov a dovolím si tvrdiť, že niektorých skalných fanúšikov opaľuje dodnes. Navyše je mi cťou, že po tak dlhej dobe, čo som naposledy písal a hral nejakú tú hru, sa mi do rúk dostal tento titul. Paradoxom je, nemám vo zvyku hrávať FPS, ale jedine Half-Life, dokázal, že je skutočným kráľom medzi FPS a je hodným titulom zaberať miesto na mojom disku. Dobre, tak som to zase trošku natiahol a teraz už poďme rovno k veci a k hre samotnej. Každý kto dohral Half-life 2 sa nakonci hry nedočkal žiadneho happy endu, vlastne nedočkal sa ničoho. No dobre, tak dočkal dobrého pocitu dohrania skvelej hry, ale aj neblahého pocitu, čo bude ďalej. Valve si tak zaručilo pozornosť aj na ďalšie zo svojich titulov a niekoľko dní po dohraní sa objavili správy o chystanom datadisku s názvom Aftermath. Iba som sa oblizol a zamydlil rukami so slovami: „Toto musím mať!“ a viem, že som nebol sám, kto reagoval podobne. K môjmu sklamaniu sa na webe objavili správy o epizodickom rozdelení datadisku, teda samostatnom pokračovaní, čo mi prišlo ako silný komerčný ťah, ale neubralo mi to na eláne si hru akýmkoľvek spôsobom zahrať, veď úmysly Valve nám boli jasné už po dohraní základného Halfa. Tri epizódy, presne toľko dielov nás čaká, čo je slušný počet. Je len otázne, na koľko dosiahnu úspechu svojho otecka. A teraz si konečne povieme viac o Episode One. Pamätáte si ešte na Alyx, šikovné dievča, ktoré vás doprevádzalo kus hry a niekoľkým z nás prirástla k srdcu. Ak náhodou nie, tak v tomto pokračovaní nemáte šancu nepodľahnúť. Alyx vás doprevádza počas celej hry a verte alebo nie, časom si bez nej nebudete vedieť predstaviť ani krok. Dobre, tak možno som strašná mekotina, ale ja mám radšej tímovú prácu ako hrdinov ala John Rambo a navyše, hrdinovia nežného pohlavia bývajú dobrou voľbou a Valve si bol toho vedomý. Okrem všestrannej Alyx, bez ktorej by som si nevedel predstaviť hru, stretneme ešte niektoré zo starých známych postáv – G-man, Dr. Kleinera, Dog a mnoho ďalších. No Alyx je hlavným bodom pozornosti prvej z epizód, lebo počas celej hry sa nájde len veľmi málo momentov, kde by ste ostali bez nej. Jednoznačne sa stávajú, tie klasické nehody – z ničoho nič sa zrazu prepadne podlaha, alebo sa zavrú dvere, prípadne dvere sú zamknuté a ostáva iba na vás je otvoriť z druhej strany. Asi najdôležitejším prvkom je špeciálne nascriptovaný charakter Alyx, ktorý na každú vec v okolí reaguje. Kľudne môžeme hovoriť o jednej z revolúcií na ktoré sme si pri Valve už stihli zvyknúť. Naviac, strašne to poteší, keď cítite, že herné postavy sa správajú skoro ako skutočný ľudia a nie ako roboti. Samozrejme nečakajte zázraky, ale ak sa necháte na chvíľu uniesť, čo zase nie je až tak ťažké, budete skutočne prekvapený a normálne budete mať chuť sa s Alex len tak porozprávať, len škoda, že táto možnosť tu nie je. A možno aj práve pre toto je Gordon ticho, lebo vy ste Gordon a tak sa porozprávajte, len si dajte pozor, lebo je divné keď sa človek rozpráva so strojom. Tak teda jedno isté, stretneme sa s niektorými, viacej či menej známymi psotavami, ale o čo pôjde? Hra sa odvíja krátko na to ako sme dohrali základného Half-life2. Stručné intro vám ozrejmí, že na scéne ostali tie isté otázky ako po dohraní základu. Je tma a počujete známe hlasy - „Juhuuu, konečne ma našli.“ Alyx a Dog vás vyhrabali zo sutín citadely, hneď na to zavolá Alexyin otec. Po menších nezrovanalostiach sa rozhodne o opätovnom vstupe do citadely, jednoznačne to poteší. Citadela ma čo okamih explodovať, je dosť malá šanca, že sa vám včas podarí utiecť a v prípade, že by ste uspeli a podarilo by sa vám neutraliovať jadro, dáte tak viac času na evakuáciu mesta. Čoby správny hrdina s menom Gordon Freeman ste už prežili kadečo a práve teraz je čas si zopakovať nedávnu akciu. Začiatok hry je teda v citadela, ďalej to pokračuje podzemným, kde vlakom sa chcete dostať na stanicu,samozrejme vlak sa vykoľají, len škoda, že už ma to po hraní toľkých Half-Life hier neprekvapuje. Cez tmavé podzemné garáže sa prebíjate von na svetlo a určite nebudete namietať, dobre ma to štvalo, hlavne pre super baterku, ktorá sa rada vybíja. Prvý naznak svetla a ja som sa tešil ako malé dieťa, to si jednoducho neviete predstaviť, no len škoda, že nič výnimočné ma nečakalo. Trochu som sa prebil, stretol jednu známu tvár, pár krát loadoval, no v podstate už sa to začalo opakovať a mojím jediným cieľom bolo dostať sa na stanicu, tam sa hra zázračne skončí. Medzi stanicou a podzemím sú pouličné boje a známe behanie z jednej budovy do druhej, zostrelenie jedného lietadla a taká tá už známa akcia zo základu. Po grafickej stránke sa hra zlepšila, nie zase až tak výrazne, avšak zoberme si, že engine Source je zlatým pokladom ešte aj v dnešných časoch. Hra prešla inováciami, trebars advanced facial animation sa zdokonalil a pribudla aj funkcia high-dynamic range lighting, čo ma za následok zlepšené svetelné efekty. Textúry si prešli tiež drobnou úpravou, ale zázraky nečakajte. Vždy ma potešilo, že nároky na hardware sú stále tak isto prijateľné, čo je výborné a niekedy až neuveriteľné, keď vidíte také úžasné veci ako ponúka Source engine. Grafike ja veľmi málo čo vytknúť. Dosť ma prekvapilo, že ľudia píšu, že hra neobsahuje tiene, no ja som je tam videl, tak akosi nechápem o čom sakra točia, i keď také tiene asi malokoho oslovia. Dobe, z môjho hľadiska je grafika na výbornú, možno už trošku starší kabátik, ale stále aktuálny. Tiene, aj keď, nie extra dopracované sa v návale rôznych particle systémov a skutočných fyzikálnych zákonov stratia a ani nebudete vedieť, že či vrháte tieň alebo nie. Zvukovo sa mi zdala byť hra trošku ochudobnená, ale keď si to tak vezmem, dialógy a aj hudba bola použitá veľmi rozvážne a presne, týmto pádom si sťažovať nemôžem. Niektoré zvuky dokonca prekvapia a niekedy to vie človeka aj riadne vystrašiť, veď uvidíte v podzemí. Čo dodať, hra je hrateľná, nič zložité a ani príliš jednoduché. No vždy budem vyčítať zmenu zbraní, kde sa pod jedným číslom na klávesnici ukrývajú dve zbrane, niekedy to komplikuje život, hlavne keď neustále dochádzajú náboje a verte, tu si to s tým nedostatkom munície užijete. Asi najväčším sklamaním pre mňa bola dĺžka hry, ktorá je neuveriteľných 5 hodín, možno aj menej, nejako som to neodstopoval, ale uznajte, oproti predchodcom je to veľmi slabé. Ak si to teda chcete aspoň loadovať na každom kroku skúste si dať obtiažnosť na hard, ja som to hral na mediume a sem tam som si zanadával, hlavne v už spomínaných podzemiach. Každopádne po dohraní hry máte možnosť si aktivovať komentáre tvorcov, ktoré vás budú sprevádzať počas celej hry a tak sa trochu vykompenzuje krátka hracia doba. Oporúčam túto možnosť aktivovať až po dohraní a tak si zahrať znovu s lepšou atmosférou. Nikdy nezabudnem na fígle s fyzikou, ktoré si pre nás autori prichystali, jednoducho úžasné. Niekedy som nechápal prečo sa tam nedokážem dostať a potom mi to došlo, stačilo tak málo, stačilo myslieť. Tieto detaily a maličké, pre niekoho nepodstatné, drobnosti dodávajú hre na atmosfére. Hra ma nesklamala, možno som očakával trošku viac, hold, dnes sa treba spokojiť s niečim ako s ničím, ale hra to je dobrá, len škoda že i Valve sa nakazil epizodickou posadnutosťou a na konci neviem o nič viac ako sme vedeli pri skončení Halfika 2...