EyePet - recenze

Kto vlastnil PS2-ku sa iste pamätá na takzvané EyeToy hry, ktoré využívali funkcie EyeToy kamery a preniesli hráča na obrazovku. Vďaka tomu ste sa svojím telom a pohybmi mohli zapojiť do diania a príjemne sa zabaviť. Tak znela teória, realita bola horšia. Názov EyeToy presne vystihol podstatu kamery, ktorá bola v podstate len hračkou, kvalita obrazu bola veľmi slabá, pohyb ňou zachytený sekal a hry, ktoré sa pre ňu tvorili, väčšinou zabavili tak na hodinu, maximálne na dve. Našťastie s prechodom na PS3 prišla nová kamera s názvom PlayStation Eye, ktorá nie je žiadnou hračkou, ale multifunkčným zariadením, ktoré predstavuje celkom kvalitný obraz, možnosť vytvárať videozáznamy či fotky a taktiež je možné použiť toto zariadenie ako mikrofón. Toto všetko dáva ohromný potenciál pre tvorbu kamerou ovládaných titulov, tým najnovším prírastkom je EyePet. Priama interakcia prostredníctvom kamery s počítačovo stvárneným zvieratkom je veľmi lákavá, avšak ako to funguje v praxi?

Ako to u kamerových hier býva, najprv je potrebné kameru nastaviť tak, ako si to hra žiada. Napriek kvalite snímania, je potrebné mať izbu dostatočne osvetlenú, v zime si len ťažko vystačíte s denným svetlom aj keď máte izbu otočenú na slnečnú stranu. Ja osobne som okrem zapnutého svetla v izbe musel používať ešte aj dodatočnú lampu, pretože inak by mi hra ťažšie snímala napríklad kresby, ktoré si v rámci určitých challengeov žiada (k tomu sa dostanem neskôr). Princípom je: sadnúť si na zem, vhodne nastaviť kameru, osvetlenie a odstrániť zo zeme všetko, okrem seba a koberca. K hre okrem kamery dostanete aj takzvanú Magic Card (magickú kartu), ktorá zohráva kľúčovú úlohu pri ovládaní tejto hry. Ide o takú čiernu plastovú kartu, ktorú kamera rozpoznáva a vytvára na jej mieste určité objekty, s ktorými je možná interakcia. Na úvod musíte svojmu EyePet-u pomôcť vyliahnuť sa, tu práve využijete magickú kartu pri otepľovaní vajca, v ktorom EyePet je. Táto karta však nie je potrebná vždy a všade, niekedy si vystačíte len s pohybmi svojho tela. Ak by ste od tejto hry čakali, že bude niečo ako „veľké“ tamagoči (to bola taká stará hračka do ruky, v ktorej ste sa starali o virtuálne zvieratko), budete asi sklamaní. Hoci EyePet si vyžaduje sem-tam umyť či nakŕmiť, ak tak nespravíte, zvieratku sa nič nestane. Môžete ho nekŕmiť celé dni, ba dokonca aj mesiace a bude stále živé. Navyše EyePet sa ani nevyvíja, preto jedinou naozaj zaujímavou náplňou hry sú challenge.

Aj keď hra je primárne určená pre malé deti (jej označenie je 3+), predstavuje výzvu i pre „veľkých“ hráčov. A to nemalú. Kto by čakal jednoduché získanie trofejí, respektíve ľahké ukoristenie platinovej trofeje by mohol ostať v šoku, nakoľko niektoré challenge sú ťažké aj pre dospelého jedinca. Spočiatku je každý challenge jednoduchý. V rámci nich sa učíte ako sa starať o zvieratko formou rôznych hier. Naučíte sa EyePet okúpať, nakŕmiť, zistiť jeho zdravotný stav, obliecť ho a už čoskoro sa dostanete k prvým hračkám. Jedným z príkladov je trampolína, kedy na zem položíte magickú kartu a na obrazovke sa miesto nej objaví trampolína. EyePet na ňu vyskočí a vy ho musíte po určitú dobu udržať vo vzduchu tým, že budete pod ním držať trampolínu. Posúvaním karty posúvate trampolínu, čo značne uľahčuje interakciu s neexistujúcim objektom. Problémom však môže byť challenge, v ktorom máte za úlohu EyePet-u pomôcť vyskočiť čo najvyššie. Vyššie kreatúrka vyskočí len ak dopadne na stred trampolíny, akonáhle ju čo i len raz nezachytíte, začínate odznova. Celé je to ohraničené časovým limitom a podľa výšky, do akej príšerku dostanete, môžete získať bronzovú, striebornú či zlatú medajlu. Challenge sú rozdelené na 15 dní po štyroch, ak v jeden „deň“ odohráte všetky challenge na zlato, dostanete striebornú trofej. To je značne lákavé, nie vždy však dosiahnuteľné. Napríklad pri zmienenej trampolíne, čím vyššie EyePet vyskočí, tým ťažšie sa odhaduje kam dopadne. To preto, že od určitej výšky EyePet skáče nad úroveň obrazovky a tak netušíte presne, či dopadne na zem priamo, alebo vo vzduchu zmení smer a dopadne niekam do bokov. Vďaka tomu som nad týmto challengom strávil mladosť, pričom som sa nehorázne naštval, keď po 20 minútach hrania som nezachytil EyePet-a v momente, kedy mu chýbal už len 0,1 metra do získania zlatej medaily. Nakoniec som ju získal, ale stálo to veľa času a nervov.

Hoci challengov je viac než dosť a sú vysoko zábavné, nie všetky sú jednoduché. Najdosiahnuteľnejšie sú momenty, keď musíte EyePet-a odfotiť v nejakej konkrétnej situácií, tie najťažšie zvyknú byť hry s niektorými hračkami. Challenge-e nielen že nie sú vždy úplne vyvážené, niekedy je problém len v tom, že nie sú dobre vysvetlené. Hra vám síce vždy povie čo treba spraviť, málokedy vám však povie ako. Sú vyslovene momenty, kedy človek pri jednoduchej úlohe nevie čo má robiť. Aby som vyzdvihol náročnosť niektorých momentov, na internete je možné nájsť stránky, kde nájdete stovky ľudí, ktorí prosia ostatných hráčov o pomoc s niektorými challenge-mi. Väčšina challenge-ov je ľahká sama o sebe, lenže bez vysvetlenia, ako ich spraviť, sa aj ten najľahší challenge stáva neprekonateľnou prekážkou. Zoberme si hračku, ktorá produkuje bublinky. Pri stlačení jej hlavy vyfúknete bublinu a vašou úlohou je ich vytvoriť 25 počas krátkeho časového limitu na dosiahnutie zlatej medaily (samozrejme chceme zlato, aby sme dostali trofejeJ ). EyePet vám tu však každú vyfúknutú bublinku ničí a tak treba byť jednoznačne rýchlejší než on. A tu nastáva problém, občas vytvoríte niekoľko malých bubliniek a inokedy zas donekonečna nafukujete jednu veľkú. Ako to? Po piatich pokusoch som si na internete našiel, že ak stlačíte hlavu tejto hračky rýchlo za sebou, vyfúknete veľkú bublinu (v nej je možné EyePet-a uväzniť a dohrať challenge bez jedinej straty bublinky), ak udierate do hlavy pomalšie, bublinky budú menšie. Toto keby mi povedala hra na úvod, challenge mám hotový na jediný pokus. Namiesto toho som ním zabil 15 minút kým som to nevzdal a nenašiel riešenie na internete. Problémom totiž nebolo prísť na to, ako zabrániť EyePet-u ničenie bubliniek, ale ako vyfúknuť malú a ako veľkú bublinu.

Nepríjemnosťou je aj challenge, v ktorom máte pomocou robota s baseballovou pálkou zničiť melóny do časového limitu. Hra vám povie ako zodvihnúť pálku a ako ňou udrieť. Lenže keď prídete k melónom a švihnete pálkou, ani jeden nezničíte. Opäť hľadám riešenie na internete a zisťujem, že postup je až primitívne jednoduchý, teda za predpokladu že chápem, ako si hra žiada zničiť melóny. Stačí zdvihnúť pálku, napriahnuť sa a počkať, kým EyePet mi nahodí melón na pálku. Takto zničím melóny jedna radosť, ale prísť na ten princíp je ťažšie, než by sa mohlo zdať. Ako hovorím, na internete je široké spektrum hráčov, ktorí si nevedia poradiť s mnohými challenge-mi a to len preto, že ich riešenie často nie je vysvetlené. Stačilo by, aby hra povedala, ako si predstavuje postup splnenia každej úlohy. Aby sa nezdalo, že hra má len negatívne stránky, väčšina challenge-ov je vysoko zábavná. Okrem hračiek je možné vytvoriť si vlastné objekty prostredníctvom kresieb. Môžete si vytvoriť autíčko či lietadlo, ktoré následne budete ovládať klasicky ovládačom, taktiež si smiete vytvoriť balón a len tak si s ním rukami pohadzovať vo vzduchu. Stačí ak máte papier a fixku, o zvyšok sa postará hra. Pri kreslení je však nutné dodržať istý postup. Najlepšie je kresliť na papier formátu A4 na šírku a to tak, aby ste nekreslili na okraje daného papiera. Taktiež pri snímaní obrázku je potrebné, aby bol dostatočne osvetlený, inak ho môže kamera nasnímať zle, poprípade ho nenasníma vôbec. EyePet sa dokáže naučiť akúkoľvek kresbu, stačí mu niečo namaľovať, ukázať to na kameru a potom už len sledujete ako vám to prekreslí na svoj papier on sám.

Okrem pohybových a snímacích funkcií hra využíva aj funkcie zvukové a to hneď v niekoľkých druhoch challenge-ov. Môžete posadiť EyePet-a na bežiaci pás a pomôcť mu vyhnúť sa prekážkam tlieskaním. Pri každom tlesnutí rukou EyePet vyskočí a tak prekoná prekážku. Tlieskať však treba dostatočne nahlas a včas, pretože EyePet má malinko oneskorené reakcie. Najlepšie je pri tomto challenge-i stíšiť zvuk, aby EyePet reagoval na 100%. Ďalším zvukovým challenge-om je spievanie. To je však dobrý nápad v zlom prevedení. Hra totiž nevníma to, čo spievate, ale len tón hlasu. Pri tejto príležitosti máte challenge, v ktorom pomocou vyspievania určitého tónu máte za úlohu rozbiť určité množstvo pohárov do časového limitu. Sú tri druhy pohárov, každý si žiada určitú výšku hlasu. Hra vám nepovie aká výška sa žiada, avšak po tom, ako zaspievate vám povie, či máte spievať vyššie, nižšie alebo či máte držať tón, ktorý ste práve vyspievali. Tón musíte udržať niekoľko sekúnd, čo za predpokladu, že nie ste dobrým spevákom, je veľmi ťažká úloha. Je to asi najhoršie vymyslený a teda aj najťažší challenge, ktorý znevýhodňuje každého, kto nevie spievať (čo je nemalá časť populácie). Challenge sa dá oklamať prostredníctvom využitia rôznych počítačových programov na vytváranie tónov, ale úprimne žiadny challenge mi nestojí za námahu s tým spojenú.

EyePet je veľmi zábavný a originálny titul s veľkým potenciálom, škoda však, že ho plne nevyužil. Keby hra nútila hráča starať sa o zvieratko, umožňovala vývoj kreatúrky a dala tým zmysel tomu, aby ste tvora kŕmili a umývali, vtedy by sa stala naozajstným hitom. Takto sa vyhráte s mnohými challenge-mi a časom hru odložíte s tým, že už tam nie je veľmi čo robiť. Ďalšou vecou, ktorá mala v hre vyzerať inak, je vysvetlenie challenge-ov. Každý jeden z nich má byť sprevádzaný presným postupom na jeho splnenie, inak je hra totiž prináročná pre malé deti a v niektorých momentoch problematická aj pre dospelých. Ak vás láka predstava zahrať sa s virtuálnym zvieratkom, EyePet je hra, ktorá je pre vás ako stvorená, kto však očakával next-gen tamagoči alebo skrátka viac než len rozsiahlu sadu challenge-ov, ten bude malinko sklamaní.