CellFactor: Psychokinetic Wars - preview

Popularita „menších“ herných titulov, ktoré sú distribuované formou PSN a Xbox Live, je vysoká, čomu sa nemožno čudovať, keďže niektoré z nich možno zaradiť medzi vysoko kvalitné kusy, ktoré sú zábavnosťou schopné konkurovať nejednej čisto „diskovej“ hre. Novým prírastkom, ktorý bol predstavený tento „store-ový“ týždeň, je multiplatformový CellFactor: Psychokinetic Wars. Ide o vysoko kvalitnú multiplayerovú FPS-ku, ktorá je hrateľnostne porovnateľná napríklad so sériou Unreal Tournament, alebo ide skôr o značne nepodarený titul?

Sám som nevedel vlastne do čoho idem, o hre som predtým nikde žiadne správy nezachytil, čo samo o sebe je malých signálom k nedôvere. Hra sa snaží seba samú prezentovať ako vyslovene multiplayerovú FPS-ku, ktorá síce chce ponúkať zábavu hráčom prostredníctvom mnohých challengov aj offlineovo, ale na základe dema si myslím, že singleplayer veľmi ľahko omrzí, teda nemá veľký zmysel ho pri prípadnej kúpe zvažovať. Na výber máte tri druhy bojovníkov, pričom každý z nich disponuje vlastnými schopnosťami, ktorými získava nejaký druh výhody oproti súperom. Na prvý pohľad je zrejmé, že na grafike si tvorcovia prácu jednoznačne zľahčili. Možno chceli navodiť určitý dojem nostalgie, každopádne v dnešnej dobe by som viac prijal kvalitu a nie spomínanie na staré dobré časy. Proste vizuálne spracovanie nepatrí v súčasnej podobe na next-gen a dovolím si tvrdiť, že šikovnejší jedinec je schopný spraviť podobne vyzerajúcu hru prostredníctvom voľne dostupných počítačových programov staršieho dáta. Inak za každú postavu smiete v hrateľnej ukážke odohrať jeden tréningový level a jeden challenge. V tutoriáli si musíte osvojiť základy hrateľnosti od bežného ničenia protivníkov, cez pohyb priestorom až po jednotlivé špeciálne schopnosti. Ktoré z nich sa následne rozhodnete v hojnej miere využívať je na Vás, každopádne všetky postavy majú svoje neoceniteľné vlastnosti, ktoré sa v rôznych situáciách môžu hodiť.

Prvý druh bojovníka či skôr bojovníčky, ovláda určité prvky telekinézy, pomocou ktorých je postava schopná využiť niektoré časti prostredia na to, aby ich vrhla po súperovi. K dispozícií sú dva druhy tejto vymoženosti, silnejšia a slabšia, každá z nich vyžaduje určité množstvo špeciálnej energie. Tá sa po malinkej chvíli automaticky sama obnovuje. Ďalším spôsobom vzdoru voči súperom je štít, ktorým odrazíte všetky drsnejšie strely nepriateľov. Užitočnou schopnosťou je aj dočasné vznášanie sa, čím sa človek ľahko premiestni z jedného miesta na druhé, väčšinou sa ti zíde, keď máte nedostatok zdravia a potrebujete rýchlo ujsť z dohľadu protivníka. Postava však nevyužíva zbrane tak, ako to robia ostatné dve. Namiesto toho vždy, keď zoberiete nejakú zbraň, zmení sa účinnosť výboju, ktorý viete vyslať z vlastných rúk. Druhou postavou je obdoba človeka, ktorý na prvý pohľad nejako nevyniká oproti už zmienenému druhu bojovníčky. Nie dokým nevyskúšate možnosť teleportovať sa z hociktorého miesta na akékoľvek iné, na ktoré dovidíte. Hoci schopnosť má náležitú spotrebu energie, je mimoriadne cenná, viete sa zapojiť do bojov, ktoré prebiehajú ďaleko od Vás a ľahšie tak zvládnete používanie brokovnice. Keďže ona je určená najmä na boj z blízka, teleport k vzdialenému nepriateľovi, je jednoznačnou výhodou. Postava však na oplátku napríklad nedokáže lietať. Posledným typom hrateľnej postavy je robotický bojovník, ktorý dokáže naraz držať dve zbrane. Nemá schopnosť silnejšej telekinézy, lietania či teleportovania, ale dokáže napríklad rýchlo bežať, čím sa vyhne nepriateľskej paľbe a taktiež má schopnosť double jumpu, čím sa tak dostane aj na tie najvzdialenejšie miesta na mape. Všetky tieto schopnosti sú fajn, ale konečná zábavnosť, ktorú poskytujú, nie je dostatočná.

Arény sú rôzne, hra Vás zavedie do troch unikátnych lokácií, ale na základe môjho predošlého zhodnotenia grafického spracovanie je zrejmé, že potešenie z nich bude minimálne. Proste nevyzerá to dobre. Každá aréna je vybavená množstvami plošín, ktoré sú vzájomne prepojené mechanizmami, ktoré dokážu dočasne prelomiť Vaše spojenie s gravitáciou a vymrštiť Vás na konkrétnu plošinu. Niektoré tieto skoky Však majú chyby, respektíve nie sú dostatočne silné, aby ste sa vždy za každých okolností bezpečne dostali na predom vytýčenú úroveň. Okrem toho sú všade možne porozmiestňované power-upy doplňujúce zdravie či iné atribúty a samozrejme sa tu povaľujú aj portály so zbraňami. Toto všetko Vám má byť k úžitku a hoci hra má istý potenciál byť zábavnou, veľmi neatraktívnym grafickým i zvukovým spracovaním stráca na kvalite. Hoci ani hrateľnosť nie je úplne úžasná, rozhodne by si získala svoje publikum, nebyť už zmienených nedostatkov. Je to škoda, ale tvorcovia hier občas potrebujú pripomenúť od hráčov, čo robí hry úspešnými. Že to nie je meno vydavateľa či aspoň trochu zaujímavý koncept, ale konečný výsledok.

Porovnateľnosť s Unrealom či iným arénoidným titulom je zjavná, avšak Unreal mal aspoň mapy, ktoré boli rôzne členité a teda rôzne zaujímavé. V prípade CellFactoru mám skôr pocit, že len v každej lokácií preusporiadali plošiny a dali na ne iné textúry. To je málo. Navyše veľmi zle zvolený hlas, ktorý ohlasuje napríklad „Double Kill“ či „Arena Master“ je totálne nevhodný a strašne sa počúva. Navyše systém takto udeľovaných „ohodnotení“ tu akosi nie je nejako úplný, pretože napriek mojej aktivite (udržiavaniu sa pri živote a neustálej likvidácií protivníkov), som nič iné než „Arena Master“ nezažil. Žiaden „Killing Spree“ či akúkoľvek inú variáciu. Inými slovami, nápad na takúto hru nebol zlý, napokon Unreal Tournament 3 je príkladom toho, že kvalitne spracované multiplayerové FPS-ky sú hlavne dnes veľmi výhodnou investíciou pre hráčov a teda aj pre tvorcov hier, CellFactor si však prívlastok kvalitný nezaslúži. Nápad má dobrý, ale je akosi nedorobený a to nielen vizuálne, ale aj nápadmi v radoch hrateľnosti. Schopnosti sú naozaj dobré, ale ich účinnosť bola sem tam pre mňa vyslovene otázna, naviac sa veľmi rýchlo obohrajú spolu s niekoľkými málo zbraňami. Túžite po kvalitnej multiplayerovej FPS-ke? Unreal Tournament 3 je vhodný kandidátom na kúpu a Killzone 2 mu smelo sekunduje, nehovoriac o iných kvalitných FPS-kách s dobrým multiplayerom, medzi ktoré sa však CellFactor: Psychokinetic Wars v súčasnej podobe radiť nemôže.