Call of Juarez: Bound in Blood - preview

Hier s westernovou tematikou nebýva veľa, čo je škoda vzhľadom na fakt, že filmy o nebojácnych kovbojoch križujúcich divoký západ, sú aj dnes vysoko populárne. Je teda naozaj potešujúce ak sa nájde nejaké vývojárske štúdio, ktoré vie vybrať to najlepšie z pravých westernov a to celé spojiť do podoby herného spracovania. O to viac človeka podobný projekt poteší, ak je vysoká šanca, že bude dobrý. Call of Juarez nie je žiadnou novinkou, predviedol sa už pred dvoma rokmi a nejedného hráča svojím spracovaním oslovil. Vďaka najnovšiemu demu sa nám naskytla šanca zhodnotiť pozitíva i negatíva, ktoré pokračovanie tohto titulu so sebou prináša.

V koži jedného z bratov McCallovcov, konkrétne Raya (za druhého brata si môžete zahrať len v plnej verzii), sa budete snažiť prelúskať neľahkou úlohou vniknutia do mesta plného ostrostrelcov a oslobodenia kontaktnej osoby z väzenia. Grafické spracovanie je na prvý pohľad celkom pekné, efekty vlnenia sa okolitého prostredia navodzujú pocit rozpáleného popoludnia, pozornému oku však neujdú zuby na hranách niektorých objektov. Tie sa pri pohybe prostredím akoby hýbu, čo v konečnom dôsledku nevyzerá veľmi vábne. Vaša postava je vybavená dvoma revolvermi, každý drží v jednej ruke. Okrem nich je možné zobrať do ruky prakticky akúkoľvek inú dostupnú zbraň, ťažšie či obojručné zaplnia obe ruky, zatiaľ čo ľahšie a obratnejšie je možné kombinovať. Nie je teda žiadny problém v ľavej ruke držať dynamit a v pravej revolver. Celý level slúži zároveň i ako tutoriál, takže hra vás postupne oboznámi so všetkými možnými prvkami hrateľnosti. Napriek tomu sa malým komplikáciám vyhnúť asi nedokážete. Nie pri prvom hraní. Kto hráva FPS-ky na konzoliach bežne určite vie, že každá sa hrá trocha inak. Väčšinou mávajú určité spoločné znaky, ktoré sa u hráčov už osvedčili, napríklad zvykne sa nabíjať štvorčekom a skákať X-kom (v tejto hre sa absolútne nepochopiteľne nabíja trojuholníkom, čo je dosť od ruky) , rozdiel je však možné vždy pocítiť v mierení.

Kto už hral nejakú tu FPS-ku určenú pre konzole si už nepochybne zvykol mieriť pravým analógom, napriek tomu v Call of Juarez som mal miestami problém so zameriavaním. Nešlo ani tak o citlivosť mierenia, napokon to väčšinou býva len otázkou nastavenia, problém som mal s lokalizáciou súperov. Hoci mnohí z nich sú krásne viditeľní, iní sú poschovávaní po strechách domov a keďže revolvery máte dva, je problém zacieliť súpera stojaceho v diaľke. Nie je tu totiž žiadne priblížené mierenie, ktoré by jednak uľahčilo presné triafanie sa a potom by to napomohlo i pri hľadaní „ukrytých“ protivníkov. Pri zbrani ako je puška tento problém nemáte, hravo si priblížite mierenie a bez problémov lokalizujete i trafíte takmer kohoľvek, avšak na túto zbraň narazíte až tak ku koncu levelu. Navyše v plnej hre budete zrejme častejšie odkázaní na streľbu z pištolí, takže bolo by fajn mať možnosť aspoň čiastočne priblížiť pohľad i pri dvoch revolveroch. Nepriateľov je možné nájsť (ak ich teda nevidíte hneď) podľa smeru streľby. Na obrazovke sa vám zobrazuje formou častí akéhosi kruhu to, odkiaľ výstrel prišiel, avšak nie z akej výšky (teda neviete, či nepriateľ je na zemi skrytý za prekážkou alebo niekde schovaný na streche). Preto som neraz schytal väčšiu dávku olova než som prišiel na to, odkiaľ a kto po mne vlastne strieľal.

Čo však možno oceniť je, že hra sa vám snaží pomáhať kde sa len dá. Ak mierite tesne vedľa nepriateľa, niekedy sa vám nepriateľ automaticky zameria, takže máte menej starostí a viacej radosti z výsledku vašej práce. Parádny nápad je aj takzvaná koncentrácia, kedy sa spomalí čas a vy si jednoducho zameriate na všetkých nepriateľov v dohľade. Po uplynutí krátkeho časového limitu hra automaticky za vás efektne odpraví všetkých označených nepriateľov rovnako, ako to poznáme z poriadnych westernových filmov (koncentrácie však nemáte nekonečné množstvo a musíte si ju dopĺňať zabíjaním súperov). Počas prechodu mestom narazíte na kadejaké situácie, ktoré nemožno zdolať bez vášho brata. Tie, hoci pôsobia dobre a naznačujú prípadnú možnosť kooperatívneho hrania v plnej verzii, sú robené len naoko a tak podľa všetkého sa ani v plnej hre co-op hrania nedočkáme. Mesto, ktorým sa pohybujete je vcelku otvorené, čo je len a len dobre, neviem totiž ako iní hráči, ale ja osobne nemám rád, ak ma akákoľvek FPS-ka núti ísť malými uzavretými a nudnými lokáciami. Uličky, ktorými sa dá prejsť pomedzi domami, sú výhodnou strategickou pozíciou, kedy nie ste súperom tak na očiach, ako keby ste šli hlavnou ulicou a hlavne je možné ľahšie určiť pozície nepriateľov. Okrem bežného strieľania a chodenia mestom je možné v deme premeniť získané peniaze za náboje či zbrane, čo iste oceníte v prípade, že ste v zápale boja minuli priveľké množstvo munície.

Na záver je pre vás ešte pripravená lahôdka v podobe súboja jeden proti jednému. Klasické chodenie kolom dokola, pripravený ako prvý tasiť kolt pri údere zvonu je veľmi dobre spracované a tak nie je to ani úplne ľahké, vôbec to nie je nudné a zároveň vystihuje to najlepšie z podobných okamihov, ktoré vo westernových filmoch tak obľubujeme. Demo Call of Juarez: Bound in Blood rozhodne nie je dokonalé, sú tu isté problémy, ktoré som počas hrania postrehol a hra nemusí sedieť každému. Ak však máte chuť na poriadny western v podobe hry, Call of Juarez by mohlo byť to pravé orechové, čo vás zaujme.