Brothers in Arms: Hell´s Highway - recenze

Kedysi úspešná séria, Brothers in Arms, je dnes tak trochu na úpadku, svedčia o tom recenzie i demo, ktoré je k dispozícií na PS Store, avšak treba podotknúť, že aj keď Hell´s Highway nie je to najlepšie na trhu spomedzi FPS-iek, nejde o zlý titul. Totižto i napriek chybám má táto hra hráčom čo ponúknuť.

Aj keď sa mne osobne hrateľná ukážka Brothers in Arms: Hell´s Highway až tak nepáčila, plná verzia je podstatne lepšia. Level, ktorý bol reprezentantom dema bol jednoducho dosť nešťastne zvolený, ide totiž o jeden z prvých, kde ešte zďaleka nemáte všetky možnosti a ani príbeh ešte o nič nepokročil, takže ten proste treba pretrpieť, pravá zábava príde až po ňom. Dokonca aj grafické spracovanie vyzerá o niečo lepšie až v plnej verzii než v deme, takže kto kedy uvažoval o kúpe tejto hry, by sa príliš nemal orientovať na hrateľnú ukážku, tá Vám o tomto titule dokopy nepovie nič. Príbeh Vás zavedie, ako inak, do prostredia 2. Svetovej vojny, kde sa ujmete veliteľa jednej z mnoha amerických skupín, bojujúcich za správnu vec. Čo je na rozprávaní unikátne, je že sa postupne odkrývajú prvky minulosti a strasti všetkých členov spomínanej skupiny a najmä tie, čo sa týkajú veliteľa. Perfektné je tiež, že videá sú plné i nepodstatných dialógov a kamera počas jednotlivých záberov pôsobím dojmom, ako keby ju držal v ruke nejaký nezainteresovaný účastník, čo dáva celému dianiu väčšiu dynamiku a pocit, že čo sa deje na obrazovke, sa niekde v minulosti naozaj mohlo udiať. Vďaka tomu každá jedna situácia je emotívna a dostatočne pútavá na to, aby Vás čoraz viac motivovala k ďalšiemu hraniu. Samozrejme príbeh sám o sebe by nestačil na to, aby Vás hra bavila, takže dôležitá je i hrateľnosť a atmosféra. Takže, okrem už tradičného strieľania, máte k dispozícií krycí systém, videný z pohľadu tretej osoby a funguje to veľmi dobre, teda aspoň väčšinou. Sú totiž určité miesta, kde na 100% nenarazíte na žiadneho protivníka a teda tvorcovia hry sa ani len neobťažovali naskriptovať objekty tak, aby sa krytie dalo využiť i pri takýchto pasážach. Inými slovami, kde sa nedá schovať, tam sa určite netreba báť, pretože zaručene Vám tam nič nehrozí.

S krycím systémom úzko súvisí aj zničiteľné krytie. Nejde zničiť úplne všetko, ale aspoň drevené predmety či vrecia s pieskom sa nejakým spôsobom vždy odstrániť dajú a to či už granátom, alebo strelnou zbraňou. Taktiež ak zasiahnete protivníka výnimočným, pamätným spôsobom, hra to nenechá len tak, ale celý pohľad na daný zásah Vám priblíži. Robí sa to hlavne preto, lebo tak, ako napríklad vo Fallout 3, aj tu sa nepriatelia dajú roztrhať na kusy. Preto kvalitný headshot vedie k roztriešteniu lebky a granát k odtrhnutiu nejakej časti tela. Vždy Vám takýto presný zásah dobre padne, pretože to jednoducho vyzerá dobre. Je to taká malá „odmena“ za Váš výkon. Jediné čo v súvislosti s krytím nie je až také dobré je to, že hádzanie granátov v uzavretom priestore je takmer nemožné. Nasmerovať granát sa totiž takto často krát ani nedá, lebo ak ho chcete hodiť na druhý koniec miestnosti, tak sa to nevydarí preto, že v krytí ho hádžete do výšky a teda sa vždy odrazí od stropu späť na miesto, odkiaľ bol hodený, čím škodíte len sebe. Takže sa to vlastne používať ani nevyplatí inde, než vonku, kde sa našťastie odohráva väčšina bojových scén. Charakteristickou črtou Brothers in Arms vždy bolo, že ide o tímovú akciu a ako správny veliteľ musíte smerovať svojich bratov v boji na rôzne pozície tak, aby ste súperov zatlačili a postupne zničili. Sú však aj niektoré misie, kde vyslovene pôjdete len Vy a nikto iný, ale aj tie sú vcelku fajn, nebudete sa pri nich nudiť. Čo ma však trošku trápi je, že AI spolubojovníkov nie je vždy dostatočná. Krytie síce väčšinou vedia vyhľadať sami, ale nie vždy sami prídu na to, že by Vám mohli v boji pomôcť. Preto niekedy len tak stoja v krytí a nechajú Vás trápiť sa a to len preto, že nestoja dostatočne blízko rohu daného krytia a teda nedokážu vykuknúť spoza rohu a opätovať paľbu. Takže je vždy nutné nastaviť spolubojovníkov tak, aby stáli čo najviac na kraji krytia, aby sami prišli na to, že Vám treba pomôcť. Ďalšou nevýhodou je, že členovia Vášho tímu vcelku ľahko a radi umierajú v boji a to hlavne v neskorších fázach hry, preto niektoré pasáže musíte riešiť najprv čisto sami a až keď je vzduch o niečo čistejší, povolať zvyšok tímu na pomoc. Vy sa príliš paľby báť nemusíte, lebo tak, ako v každej dnešnej správnej FPS-ke, sa sami časom regenerujete a tak po dávke zásahov stačí chvíľu zotrvať v krytí a ste zasa pripravený na boj.

Taktiež Vás môže trošku vystresovať, že aj AI nepriateľov nie je vždy ukážková, stalo sa mi, že niektorí súperi nereagovali na moju paľbu voči nim a keď sa konečne zobudili a začali strieľať, tak sa ani nesnažili hýbať k najbližšiemu krytiu, ktoré bolo sotva 10 metrov od ich pozície. Rovnako keď som zvykol hodiť granát, nie vždy sa protivníci snažili pred ním ujsť, čo je dosť nelogické, ale našťastie vo väčšine prípadov je AI nepriateľov dostatočne dobrá na to, aby ste mohli povedať, že hra nie je úplne najľahšia. Ak aj Vy patríte medzi priaznivcov hier, obsahujúcich multiplayer, musím Vás trochu sklamať, napriek tomu, že Brothers in Arms: Hell´s Highway má túto možnosť, nie je príliš zábavná. Maximálny počet hráčov je 20, čo je v pohode, ale je tu len jeden mód, ktorý doteraz celkom nechápem. Sú dve strany, každá má svoju vlajku, Vy máte vystrieľať protivníkov alebo nejakým zázračným spôsobom donútiť súperovú vlajku, aby sa zvesila. Na úvod si vyberiete, aké zbrane pri sebe budete mať, teda či chcete byť sniperom, bežným vojakom alebo nositeľom bazooky a idete do boja. V závislosti od mapy máte šancu nájsť aj nejaké vozidlá, avšak moja skúsenosť s tankom nie je príliš priaznivá, často som sa zasekával do prostredia a nemal som jednoducho z takej jazdy príliš dobrý pocit. Najviac ma však štve, že v rámci jedného kola máte len jeden život, čiže ak Vás niekto na začiatku zabije, tak ako v Counter-Strike, budete len sedieť a dúfať, že sa dané kolo rýchlo ukončí, aby ste mohli opäť začať hrať. To je asi najvýraznejšia chyba, kvôli ktorej ma multiplayer nebavil, ale taktiež absencia módov či jednoducho neplynulosť animácie postáv, vo Vás nezanechajú dobré pocity. Keď už je reč o neplynulosti, aj v singleplayeri si hra rada zablbne a tak nie je nič výnimočné, keď občas poklesne framerate, či keď vojaci z bazookou stojaci pár metrov od zničiteľného objektu Vám tvrdia, že naň nedostrelia. Vie to naštvať, ale vďaka mnohým skvelým momentom, stojí za to hru hrať. Napríklad brodenie sa vodou, zatiaľ čo nepriatelia Vás zavaľujú intenzívnou paľbou, alebo pomstenie sa svinskému sniperovi, ktorí zabil Vášho kamaráta v podaní Brothers in Arms, je v kombinácií z dobrou hrateľnosťou dostatočným dôvodom na hranie.

Azda poslednou väčšou chybou je jednak nutnosť inštalácie, čo mne osobne dosť vadí, nemám už veľa miesta na disku a obetovať niekoľko GB je pre mňa silným luxusom a potom sa mi príliš nepáči absencia Trophy Awards, ktorá by sa tu vyslovene hodila. Ak ste čítali dojmy z dema, tak tam som kritizoval dosť grafiku, ale ako som uviedol na začiatku tohto článku, v plnej verzii je to lepšie. Samozrejme od napríklad MGS4 to má ešte stále veľmi ďaleko, ale svojským spôsobom to celé vyzerá dobre. Jednoducho si na to zvyknete a nakoniec sa Vám to bude páčiť. Aj zvuková stránka hry je fajn, samozrejme opäť sa to dalo spraviť autentickejšie, ale myslím, že toto, čo hra poskytuje, bohato stačí. Spolu všetko tvorí trošku rozpačitý, ale predsa parádny celok, ktorý náramne pobaví hlavne fanúšikov série, ale iste si nájde priaznivcov i medzi ostatnými hráčmi, stačí len prižmúriť oko nad niektorými chybami a nechať sa vtiahnuť do hry.